Za gastrolístky sa možno najeme viac (Trnavské noviny)

Róbert Chovanculiak približuje nedostatky gastrolístkov pre Trnavské noviny. 9.4.2018 

O gastrolístkoch sa vedú búrlivé diskusie. Mnohí tvrdia, že z nich vďaka provízii majú úžitok len gastrofirmy.
Firmy budú svojim zamestnancom na obedy prispievať viac. Suma najlacnejších stravných lístkov sa totiž
zdvihne o 22 centov zo súčasných 3,38 na 3,6 eura.
Vyplýva to z predbežnej informácie, ktorú ministerstvo práce predložilo na pripomienkovania verejnosti.
Rastú ceny za jedlo
Stravné lístky s vyššou hodnotou by podľa predpokladov ministerstva mali ľudia dostávať od júna tohto roka.
Poslednýkrát sa hodnoty gastrolístkov na Slovensku zvyšovali v decembri 2016. Ich suma sa totiž odvíja od
vývoja priemerných cien potravín a nealkoholických nápojov v reštauráciach.
Na gastrolístok má zamestnanec nárok za každý odpracovaný deň. Na každý lístok sa skladá firma aj
zamestnanec. Spoločnosti musia podľa zákona preplatiť aspoň 55 percent ceny lístka. Ak bude teda jeden
gastrolístok v hodnote 3,6 eura, podnik z neho musí zaplatiť aspoň 1,98 eura. Zostatok, teda 1,62 eura doplatí
zamestnanec zo svojho platu.
Gastrolístky však firmy vnímajú aj ako zamestnanecký benefit. Mnohé na ne prispievajú mierou vyššou, ako
určuje zákon. Niekedy preplatia aj 80 či sto percent hodnoty lístka.
Niektoré zase dávajú zamestnanom poukážky na stravu vo vyššej ako minimálnej hodnote. Napríklad
softvérová spoločnosť Eset dáva zamestnancom lístky v hodnote päť eur. „A to bez toho, aby na túto sumu
museli zamestnanci niečo prispievať zo svojho platu," vysvetlila hovorkyňa firmy Zuzana Hošalová. Práve Eset je
jednou z firiem na Slovensku, ktorá ľuďom na obedy prispieva najviac.
Načo sú dobré
Firmy musia na Slovensku svojim zamestnancom istým spôsobom prispievať na teplé jedlo. Niektoré
spoločnosti majú vlastné kantíny, iné to riešia stravnými lístkami či najnovšie gastrokartami.
Samotná existencia gastrolístkov je na Slovensku už niekoľko rokov predmetom sporov. Ich odporcovia tvrdia,
že z lístkov vďaka províziám majú úžitok len gastrofirmy, ktoré ich tlačia. Podľa kritikov by sa mali zrušiť a
zamestnávatelia by ľuďom peniaze na obed zarátať do výplaty.
Zmysel v nich nevidia ani reštaurácie. Tvrdia, že cena lístka nepokrýva ich výrobné náklady. V praxi to vyzerá
tak, že ľudia za obed platia nielen lístkom, ale aj reálnymi peniazmi.
Podľa manažéra reštaurácie Cosmopolitan v Banskej Bystrici Adriána Cintulu by mala byť cena lístka aspoň
4,2 eura, aby im pokryla náklady, ktoré na obedné menu majú. „Ideálne riešenie bude zrušiť lístky. Mesačne ich
triedením strávime minimálne 45 hodín," hovorí Cintula.

V chudobnejších regiónoch Slovenska je podľa analytika INESS Roberta Chovanculiaka zase iný problém.
Obed sa tu dá kúpiť ešte za menej ako novo navrhovaných 3,6 eura. Z lístkov však reštaurácie nevydávajú, a tak
ľudia každý deň prichádzajú o niekoľko centov.
Odhaduje sa, že v súčasnosti stravovacie poukážky na Slovensku využíva okolo 750-tisíc ľudí. Koľko z nich
dostáva lístky v minimálnej hodnote, nie je nateraz známe.