Úspech je relatívny

Vývoj deficitu komentoval Radovan Ďurana pre TA3. 23.4.2018 

Peter Bielik, moderátor: „V politickom boji sú zbraňami politikov slová, čísla a verejné financie. Koalícia
argumentuje číslami o zamestnanosti a deficite verejných financiách, a opozícia počtami ľudí na námestiach
a klesajúcimi percentami pre vládne strany v prieskumoch. Čo z toho je dôležité pre náš ďalší vývoj? Ako zmenia
hospodárenie krajiny koaličné a opozičné záujmy? Odpovie Eugen Jurzyca a Radko Kuruc. Vitajte pri sledovaní
Témy dňa na TA3. Stav verejných financií Slovenska sa zlepšuje. V aktuálnej notifikácií to potvrdil Európsky
štatistický úrad. Avšak porovnanie s ostatnými krajinami Európskej únie ukazuje, že nemáme sa veľmi čím
chváliť. Z pohľadu výšky verejného dlhu či deficitu verejných financií patríme medzi priemerné až podpriemerné
krajiny Únie.“
Daniel Horňák, redaktor: „Slovensko sa zadlžuje čoraz menej. Zatiaľ čo v roku 2015 sme minuli o dve miliardy
eur viac, než nám dovoľovali príjmy, minulý rok sme zaťali sekeru už len do výšky osemstoosemdesiat miliónov
eur. Pri rýchlom raste celej ekonomiky to znamená, že náš deficit v pomere k HDP klesol už na úroveň jedného
percenta a celkový verejný dlh tesne pod hranicu päťdesiatjeden percent.“
Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií: „Za týmto výsledkom stojí viacero faktorov. Jedným z nich
je výrazne lepší výber odvodových príjmov, predovšetkým vďaka pozitívnemu vývoju na trhu práce. Ďalej
môžeme hovoriť aj o úspore prenesených výdavkov štátneho rozpočtu.“
Daniel Horňák: „Odborníci ale pripomínajú, že takýto vývoj by bol hodný uznania za normálnych okolností.
Celá Európa a najmä Slovensko však prežívajú už niekoľko rokov mimoriadne priaznivé obdobie. Rastú
investície, spotreba domácností i zamestnanosť. Preto upozorňujú, že dosiahnuté výsledky nie sú ničím
výnimočným, skôr naopak. Z pohľadu výšky dlhu nám patrí dvanásta priečka v Únii, pri deficite dokonca až
dvadsiate miesto.“
Radovan Ďurana, analytik INESS (telefonát): „Za nižším deficitom treba vidieť nečerpanie eurofondov a za
druhé nárast príjmov štátu, ako platby odvodov, ktoré platia občania z vyšších miezd, prispievajú k znižovaniu
deficitu. Nie je to preto, že by verejná správa efektívnejšie vynakladala verejné výdavky.“
Daniel Horňák: „Aj odborníci, ktorí nie sú zástancami ozdravovania verejných financií za každú cenu,
konštatujú, že štát často míňa peniaze neefektívne, teda že ich doslova preje namiesto toho, aby ich dával na
podporu vzdelávania, vedy či inovácií. V tom prípade by ani vysoký deficit nebol problém.“
Vladimír Baláž, Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied: „Zatiaľ bohužiaľ je to tak, že tie peniaze v tom
deficite sú väčšinou prejedené.“
Daniel Horňák: „Slovenská vláda už tri roky posúva termín dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu. Momentálne
hovorí o roku 2020. Za ten čas vzrástol počet krajín v Európe, ktoré fungujú bez zadlženia, zo štyroch na trinásť.“