Čo skrývajú Richterove štatistiky a akými "čarami" sa znižuje nezamestnanosť? (aktuality.sk)

Radovan Ďurana vysvetlil 23.1.2016 pre aktuality.sk aké štatistické metódy sú za znižujúcou sa nezamestnanosťou na Slovensku

Premiér Róbert Fico vyhlásil, že vláda v boji s nezamestnanosťou urobila významný posun. V skutočnosti za týmto posunom stojí sama rastúca ekonomika, snaha súkromných podnikateľov a v neposlednom rade - svojská štatistika úradu práce. Zdroj -

Vláda si za svoj programový cieľ stanovila bojovať s nezamestnanosťou.

Nedarí sa však s dlhodobou nezamestnanosťou a navyše úpravy metodiky robia čísla krajšími.

Hrušky a jablká Už v prvom rade mohlo popliesť premiérovo porovnávanie. V apríli 2012 podľa neho Iveta Radičová odovzdávala vládu s celkovou mierou nezamestnanosti 14,73 percenta. V decembri 2015 je evidovaná miera nezamestnanosti 10,63 percenta. V skutočnosti však ide o dva rôzne pojmy, ktoré premiér spojil dokopy. Údaj 14,73 percenta je miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov.

Údaj 10,63 percenta je miera evidovanej nezamestnanosti, iný údaj, rátaný inou metodikou. Nižší a obľúbenejší, ako hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

"Vždy prezentujú primárne ten nižší údaj," vraví Páleník.

Ak by premiér pokračoval s celkovou mierou nezamestnanosti, v decembri 2015 by išlo o číslo 12,4 percenta.

A v metódach zberu a výpočtu nezamestnanosti začína štatistický kolotoč.

Maďarská metodika? Ako hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti, v zisťovaní miery evidovanej nezamestnanosti sa urobili zmeny - vytlačili sa ľudia z evidencie nezamestnaných, nevedno však kam. Situácia môže pripomínať Maďarsko, ktoré s nezamestnanosťou zatočilo tak, že jednoducho mnoho nezamestnaných z evidencie vyradilo, hoc si nenašli prácu, no percentá vyzerajú lepšie.

"Pevne verím, že nie je cieľom ísť maďarskou cestou," hovorí Páleník.

Ministerstvo navyše v roku 2014 zmenilo metodiku. Preto vznikli dva údaje - celková miera nezamestnanosti (z celkového počtu uchádzačov) a miera evidovanej nezamestnanosti.

Evidencia = zamestnaný, aj keď je bez práce Celý fígeľ krajších čísiel, ako vysvetľuje analytik INESS Radovan Ďurana, spočíva v definícii nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie.

"Tí sa pri výpočte evidovanej miery nezamestnanosti nezapočítavajú do počtu uchádzačov o zamestnanie," vysvetľuje Ďurana.

Do roku 2014 boli nedisponibilní len takí, ktorí sa vzdelávajú, pripravujú na trh práce, sú na absolventskej praxi, alebo sú práceneschopní (PN). Richterova administratíva na ministerstve práce však do tohto pridala aj aktivačných pracovníkov. Teda ľudí, ktorí idú odrobiť menšie obecné práce, aby dostali dávku v hmotnej núdzi (DHN), no stále však nemajú prácu.

"Po zavedení podmienky, že poskytnutie aktivačného príspevku k DHN bude podmienené obecnými prácami, došlo k nárastu takýchto uchádzačov, ktorí tak fiktívne znižujú mieru nezamestnanosti, lebo sú považovaní za "zamestnaných"," hovorí Ďurana.

Ďalej, rovnako Inštitút zamestnanosti ako INESS, hovoria o vyššom výskyte ľudí na PN, ktorý môže byť dôsledkom tlaku úradov práce na vyraďovanie z evidencie - teda opätovného znižovania percentuálneho údaju o nezamestnanosti.

Nejasnosti - kto je kto? Ako hovorí Páleník, je otázka, čo v prípade evidencie s ľuďmi na materskej dovolenke a čo s tými, ktorí cestujú za prácou. Ak sa človek z Veľkého Krtíša zamestná v Bratislave a nezmení si trvalý pobyt, nezamestnanosť vo Veľkom Krtíši klesne.

"Momentálne sa rátajú aj tí, ktorí pracujú v zahraničí, resp. v inom meste. Nespôsobili zlepšenie regiónu tým, že sa odsťahovali," hovorí Páleník.

Otázkou je podľa Páleníka aj to, čo podľa úradu práce znamená byť zamestnaný. Takto totiž, ako poznamenáva, ide aj o ľudí na štvrtinový pracovný pomer či už spomínaných aktivačných pracovníkov.

Dlhodobý problém Vláda naďalej bojuje s dlhodobou nezamestnanosťou.

"I napriek poklesu nezamestnanosti treba uviesť, že s dlhodobou nezamestnanosťou má vláda zásadný problém, a stále je tento problém väčší, ako bol v roku 2008," hovorí Ďurana.

V regiónoch, kde ťažko nájsť prácu, je navyše pravdepodobnosť zamestnať sa veľmi malá. "Keď sme to prepočítavali, aká je pravdepodobnosť, že si nezamestnaný z Rimavskej Soboty nájde rozumné a seriózne pracovné miesto, vychádzalo to iba v promile," dodáva Páleník.

A takých, ktorí si nevedia nájsť prácu viac ako štyri roky, je dokonca o 20-tisíc viac než v roku 2011.

Pracovné miesta "Aj napriek zrýchleniu tvorby pracovných miest v poslednom roku, výdatne poháňanej dočasnými eurofondami, máme o 102-tisíc nezamestnaných viac, ako v predkrízovom roku 2008," povedal Ďurana. Počet obyvateľov vo veku 20-64 rokov pritom vzrástol iba o 1931 ľudí.

Ako dodáva, tvorba pracovných miest leží sčasti na súkromnom sektore - teda podnikateľoch, ktorým vláda skôr kladie prekážky pod nohy (napríklad zvýšené daňové a odvodové zaťaženie). Prípadne na firmách, ktorých projekty sú financované práve z eurofondov. Také projekty, ako výstavbu diaľníc či opravu železníc, nemožno považovať za dlhodobé, prízvukuje Ďurana.

"Na druhej strane, je len dobre, že tvorba pracovných miest sa odohráva v súkromnom sektore, vlády sú veľmi neefektívni tvorcovia pracovných miest," dodáva analytik.

Magických 10 percent? V utorok premiér vyhlásil, že plánuje atakovať hranicu 10 percent miery evidovanej nezamestnanosti. Pri súčasnej používanej hodnote 10,63 percenta by to znamenalo pokles o 0,63 percentuálnych bodov. To si však Inštitút zamestnanosti netrúfa takto pozitívne prognózovať, radšej si počkajú na januárový vývoj.

"Pred ďalšou vládou bude opäť stáť úloha, ako znížiť odvodové zaťaženie práce. Bez jej zlacnenia (vrátane obmedzenia vplyvov minimálnej mzdy), a bez obmedzenia regulácií aj Zákonníka práce, bude počet dlhodobo nezamestnaných klesať veľmi pomaly," dodáva analytik INESS Ďurana.

Radovan Kopečný
Aktuality.sk 23.1.2016