Vyhodené peniaze (Plus 7 dní)

Martin Vlachynský vysvetlovaľ 26.1.2016 využívanie eurofondov pre Plus 7 dní.

Projekty z eurofondov nie sú ani náhodou zadarmo, no ľudia ich tak vnímajú Postavili sme toto, vybudovali tamto. Reklama na eurofondy, ktorá teraz beží v televíziách a rádiách, nás presviedča o tom, aké sú eurofondy úžasné. Je to tak naozaj? Za peniaze prichádzajúce z Európskej únie vzniklo mnoho dobrých projektov, ale aj mnoho očividne predražených a zbytočných.

Podľa odborníkov je problém najmä v tom, že ľudia si o financiách z únie myslia, že sú zadarmo.

Hlúposti za veľa: Na Slovensku netreba dlho hľadať a človek hneď objaví projekty, ktoré šokujú cenami a hlavne ,,efektivitou" využitia eurofondov.

Azda najslávnejšie sú dizajnové lavičky na námestí v Hnúšti. Mestečko rekonštruovalo námestie za 718-tisíc eur, väčšinou z fondov. Lavičky, ktorých bolo spolu osem, stáli neuveriteľných 62-tisíc eur. Čiže cena jednej sa blížila k ôsmim tisíckam. A to je cena, za ktorú sa v čase realizácie dal v regióne kúpiť byt. A lavičky vám neočistili automaticky oblečenie ani nepremietali filmy. Len pochádzali od talianskeho návrhára Antonia Citteria, ktorého kúsky sa nachádzajú aj v Paríži. Na námestí sa však objavila aj plastika plameňov z ušľachtilej ocele za 53-tisíc eur či preliezačky za 33,5 tisíca eur. Nakoniec však skončili v položke neoprávnené výdavky. V novembri 2013 považoval primátor Hnúšte, poslanec parlamentu Michal Bagačka, zverejnenie cien za útok na neho a mesto.

Blížili sa totiž voľby do krajov. Šok priniesli aj informácie o zrekonštruovaných verejných toaletách v Dolnom Kubíne. Boli súčasťou rekonštrukcie Hviezdoslavovho námestia a únia na ne dala vyše 104-tisíc eur. ,,Vysoká cena je výsledkom verejného obstarávania. Základom na výber zhotoviteľa bola najnižšia cena," vysvetľoval médiám prednosta mestského úradu Vladimír Adamec. Najvtipnejšie bolo, že toalety mali byť otvorené len počas podujatí. Keby boli ľuďom k dispozícii vždy, bolo by to vraj drahé.

Kruhový objazd pre minidedinu: Zo začiatku znela dobre aj informácia, že motoristi v okrese Veľký Krtíš sa dočkali prvého kruhového objazdu v regióne. Vtip bol, že je v jednej z naj- menších obcí regiónu, v Peťove s 50 obyvateľmi. Na satelitných mapách vyzerá skoro rovnako veľký ako celá dedina. Objazd bol súčasťou cezhraničného projektu Ipeľské mosty za 3,7 milióna eur. Projekt počítal s niekoľkými mostami spájajúcimi Slovensko a Maďarsko.

Starosta Kováčoviec, pod ktoré patrí aj Peťov, Jozef Filip očakával v čase výstavby, že v budúcnosti bude cesta frekventovanejšia a kruhový objazd bude využitý. Zhodnotenie projektu po postavení mostov sme však hľadali márne. Príkladom zlých stavieb z eurofondov bol aj nikam nevedúci chodník v Trebišove. Projekt revitalizácie verejného priestranstva mal hodnotu okolo 970-tisíc eur. Spoluúčasť mesta bola necelých 88-tisíc. V rámci toho vybudovali aj kuriózny chodník, ktorý sa začínal pri ceste a viedol pred strom. Len pár metrov od neho bol pritom ďalší chodník, ktorý viedol popri ceste. Prednosta Július Selecký médiám priznal, že jeho význam je pre všetkých záhadou. Vysvetľoval, že sa snažili nájsť spôsob, aby ho nemuseli urobiť. ,,Žiaľ, zmeniť sa to už nedalo. Takže pred radnicou máme chodník za 7-tisíc eur, ktorý nikam nevedie," dodal novinárom. Miliónové zametanie: Až donebavolajúcim mrhaním bol nákup zametacích autíčok za vyše milióna eur do troch susediacich obcí, čistiacich pár kilometrov v každej obci zvlášť. Auto, ktoré kúpila obec Oslany za 400-tisíc eur, malo zametať len 14 kilometrov ciest.

Aj starosta Oslian František Szalay to považoval za absurdné. ,,V podmienkach výzvy však bolo, že s autom nemôžeme podnikať ani vykonávať služby v iných obciach." Oslany doplatili za autíčko 19-tisíc eur, takže to považovali za dobrý nákup. Príkladom ,,efektivity" je aj most pre peších v Krásnohorskom Podhradí, postavený len kúsok od staršieho funkčného mosta. V čase, keď ho začali stavať, sa to zdalo nezmyselné aj starostovi Petrovi Bollovi. Už s tým však nevedel nič urobiť. ,,Táto stavba, lávka cez potok, bola schválená ešte asi v roku 2006," tvrdil médiám. Vtedy mala obec iné vedenie. Pre prísnosť fondov vraj nebolo možné most posunúť inam. Celý projekt mal stáť vyše 392-tisíc eur. Obec z toho platila iba 5 percent, čo je podobná suma, akú platili za zametacie auto Oslany.

Bez výhľadu: Za 195-tisíc eur, z ktorých 166-tisíc dala únia, postavili aj tri rozhľadne, dve na slovenskej a jednu na českej strane hranice v Bielych Karpatoch v rámci projektu Pozrime sa cez hranice z výšky. Problém je, že z dvoch sa cez hranice podľa svedkov veľmi pozrieť nedá, lebo nie sú na kopci. Takou rozhľadňou sú napríklad Drahy, dvadsaťmetrová drevená konštrukcia pri moravskej obci Veľká nad Veličkou, z ktorej by vraj malo byť vidieť na slovenskú stranu. Až na to, že nie je. Podobné je to aj na rozhľadni Hrajky, skutočný výhľad je len z poslednej rozhľadne, z Poľany.

Najrozporuplnejšie pocity má človek v obci Kozárovce na juhu Slovenska. Za takmer 600-tisíc eur z fondov tu zrevitalizovali námestie. Pôsobilo však asi príliš vybetónovane a prázdno a tak sa našiel sponzor, ktorý zaplatil obci vybudovanie monumentálnych súsoší. Kozárovce tak teraz pôsobia ako Vatikán. Súsošia vytvoril známy sochár Peter Mészároš, ktorý je autorom pamätníka Brána slobody na Devíne. Bez efektu: ,,Eurofondy na Slovensku nevyužívame vždy rozumne. Je veľa prípadov, keď projekty podporené z fondov EÚ nemali žiadny efekt, boli niekoľkonásobne predražené, niektoré sa ani nerealizovali v plnej miere alebo vôbec a boli preplatené, boli to projekty pre projekty a nie projekty, ktoré by priniesli lepšiu konkurencieschopnosť, vyššiu kvalitu života, lepšie zdravotníctvo, kvalitnejšie životné prostredie, nižšiu nezamestnanosť, lepšiu infraštruktúru, a tým rozvoj daného regiónu," myslí si odborník na eurofondy Ján Rudolf, ktorý v roku 2006 viedol rokovania s Európskou komisiou o balíku eurofondov za roky 2007 až 2013. Dodáva, že hoci boli realizované aj úspešné projekty, nie je ich, žiaľ, väčšina.

Využitie eurofondov nepokladá za efektívne ani analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský. ,,Tu si môžeme položiť dve otázky Dosahujú sa stanovené ciele a sú ciele vôbec stanovené? Pri trhových riešeniach nám efektívnosť projektov ukazuje dosiahnutý zisk alebo stratu.

Vznik a prežitie verejných projektov však nezávisia od ľudí zákazníkov, ale od politických rozhodnutí. Pri eurofondoch je problém znásobený tým, že voliči, teda obyvatelia, nevnímajú eurofondy ako ich peniaze, preto je tam tlak na efektívnosť často minimálny," vysvetľuje.

Sú to naše peniaze: Projekty z eurofondov však zďaleka nie sú zadarmo.

,,Na každé euro z Bruselu musia Slováci nazbierať 73 vlastných centov cez platby do EÚ a spoluúčasť. Navyše z Bruselu neprichádzajú voľné peniaze, ale peniaze viazané na konkrétne projekty, často otáznej hodnoty. Teda v konkrétnom hnúštianskom prípade z Bruselu neprišlo nazad 8-tisíc eur, ale lavičky s cenovkou 8 000 eur," dopĺňa. INESS už v roku 2013 analyzoval napríklad výdavky z eurofondov na rekonštrukciu domovov sociálnych služieb.

,,Ľudia odkázaní na pomoc iných sú iste šľachetným cieľom. No zo 183 euromiliónov sa 90 percent premenilo na polystyrén a plastové okná. Za eurofondy sa jednoducho zateplilo, pretože to je najrýchlejší a najjednoduchší spôsob, ako peniaze minúť. Pritom návratnosť niektorých zateplení presahuje 80 rokov," vysvetľoval INESS krátko po analýze. Pri projektoch sa totiž vyhodnocovali len kritériá kvality z pohľadu zariadení, nie kritériá kvality života ich klientov. ,,Niežeby to starčekom a mentálne postihnutým uškodilo, v teplejších zariadeniach bez prefukujúcich okien im bude o niečo lepšie. No ak by bola peňazí hoci len polovica, ale použila sa na projekty zamerané na zvyšovanie kvality života, efekt by bol podstatne výraznejší," tvrdil vtedy Vlachynský.

Kontrolujú vôbec?: Podľa Rudolfa zlyháva najmä aplikácia kontrolných pravidiel zamestnancami ministerstiev. ,,Vo všeobecnosti platí, že každý projekt musí byť minimálne raz počas realizácie projektu a raz počas obdobia udržateľnosti skontrolovaný na mieste.

A je otázne, ako sa to zo strany ministerstiev dodržiava," hovorí. Počas kontroly sa má overovať aj reálnosť projektu, jeho rozsah a kvalita. Systém kontroly v rámci Slovenska však podľa Rudolfa vykazoval nedostatky, najmä čo sa týka kontroly predraženia projektov. ,,Okrem toho dlhodobo ostáva otvorená otázka účelnosti, teda zmysluplnosti či využiteľnosti niektorých projektov, ktorých posúdenie býva často problematické. Je to spôsobené hlavne politickým nezáujmom o vykonanie efektívnej kontroly, nekvalifikovanými úradníkmi na ministerstvách, ktorí to majú riešiť, aj ich častou fluktuáciou. A začína sa to pri tom, že je schválený zlý projekt, respektíve rozhodnutie bolo motivované inými pohnútkami ako kvalitou projektu," dopĺňa Rudolf. Ak nie sú zadefinované ciele, ktoré má projekt spĺňať, nie je zas podľa Vlachynského veľmi čo kontrolovať. ,,Ako zmeriame efektívnosť lavičiek? Počtom a dĺžkou sadnutí denne? Ak by boli lavičky z obecných peňazí, takýmto plytvaním by si zastupiteľstvo aspoň znížilo šance na znovuzvolenie. Ale čím je reťaz financovania dlhšia, tým menšie je zainteresovanie voličov, ba, naopak, hrozí nadužívanie ,,obecnej pastviny".

Teda na lavičky prispelo celé Slovensko, sedieť na nich budú väčšinou len miestni," vraví Vlachynský.

Nielen u nás Eurofondy sa používajú na nie vždy zmysluplné projekty aj v iných krajinách. Toto sú najpodivnejšie.

Homeopatia pre zvieratá: Na projekt boli vyčlenené 2 milióny eur, hoci efekt placeba nie je na zvieratách vedecky dokázaný.

Dotácie na dotácie: Jediným úspešným žiadateľom o dotácie v regionálnom operačnom programe Severozápad v ČR bol sám Dotačný úrad. Na Eltona: Na koncert Eltona Johna išlo v Neapole 720-tisíc eur.

Zjazdovka na rovine: Až 130-tisíc eur dostal na snežné delo a osvetlenie podnikavec v rovinatom Dánsku. ,,Zjazdovka" funguje asi 3 týždne ročne.

Psie fitnes: V Maďarsku dostalo centrum pre psy dotáciu na zlepšovanie ich fyzickej zdatnosti až 411-tisíc eur.

Virtuálne mesto: Asi 740-tisíc eur dostalo švédske Malmö na virtuálnu repliku mesta v hre Second Life, ktorá však po jej dokončení prišla o popularitu.

Virtuálne Stredomorie: Skoro 2,5 milióna eur vyplytvala únia na vytvorenie siete virtuálnych ostrovov s názvom Medisolae 3D.

Juliána Bieliková
Plus 7 dní, 26.1.2016