Koniec virtuálnych peňazí ohrozí systém (Finweb)

Finweb uverejnil 7.1.2016 článok o švajčiarskom referende o zákaze požičiavania elektronických peňazí s vyjadrením Martina Vlachynského 

Chystané švajčiarske referendum o zákaze požičiavania elektronických peňazí, ktoré banky nemajú kryté rezervami v podobe vkladov, by podľa expertov mohli ohroziť celý finančný systém. Väčšina analytikov tvrdí, že ak by referendum prešlo, znamenalo by koniec takzvaného frakčného bankovníctva, ktoré funguje po celom svete.

Dosahy na ekonomiku
Referendum iniciovalo petíciou švajčiarske združenie MoMo, čo je skratka pre monetárnu modernizáciu. Podľa zákona by sa ľudové hlasovanie malo vypísať do 18 mesiacov.
Bankovníctvo dnes funguje na frakčných či čiastočných rezervách. To znamená, že banky požičiavajú viac, než koľko majú reálne k dispozícii na účtoch alebo v rezervách. Vklady klientov nie sú reálne papierové peniaze. Existujú len vo forme elektronických účtov.

Systém viac-menej funguje na dôvere klientov, že im banka vyplatí vklady, ako aj na nádeji bánk, že nevznikne panika a klienti si neprídu húfne vyberať svoje peniaze. Krehká dôvera sa niekedy naruší napríklad pri finančnej kríze. Vtedy nastane beh na banky. To sa v nedávnej minulosti stalo v Grécku, predtým na Cypre, ale aj na Islande. Na Cypre a v Grécku banky zachraňovala Európska centrálna banka, ktorá do nich naliala nové peniaze. Vkladatelia zažili dočasne zatvorené banky, denné limity na výbery z bankomatov, ale aj kapitálové kontroly.

Ďalším dosahom referenda by mohlo byť to, že Švajčiarska národná banka získa monopol nielen nad tvorbou elektronických peňazí, ale aj nad mincami a bankovkami. Táto moc v rukách jednej inštitúcie je aj potenciálnou hrozbou. I keď centrálna banka je oficiálne nezávislá inštitúcia, tlaky politikov na tlačenie stále nových peňazí sa nedajú vylúčiť. "Centrálne banky sú dirigentom v nafukovaní bublín, komerčné banky sú len členmi orchestra," myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS.
Ten snahu švajčiarskych aktivistov o ozdravenie finančného systému považuje za dobrý krok, ale nie za všeliek. "Dôležité je, ako budú pribúdať nové peniaze do systému 100-percentných rezerv a či to nebude centrálna banka zneužívať," dodáva.
O tom, že by systém fungoval bez problémov, pochybuje aj Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen. "Je tu stále možnosť, že centrálne banky budú financovať štátne výdavky cez nákup dlhopisov a manipulovať so sadzbami, čo môže spôsobiť ďalšiu krízu," hovorí.

Aktivisti, ktorí stoja za iniciatívou, tvrdia, že zavedením nového konceptu tvorby peňazí by sa znížila ekonomická nestabilita, obmedzil by sa vznik bublín a znížila výška verejného dlhu.
Na druhej strane analytici poukazujú aj na možné negatívne dôsledky iniciatívy. Vlachynský predpokladá značné výkyvy v cenách niektorých aktív, kurzu švajčiarskeho franku či v úverovaní. Najmä pôžičky by mohli zdražieť. Banky by totiž na ich krytie potrebovali dodatočný kapitál, za ktorý by museli platiť.
"Ak by si chcel niekto zobrať hypotéku na 30 rokov, musel by sa niekto iný vzdať týchto peňazí na taký dlhý čas," zdôrazňuje Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.

Nereálne sny
Niektorí ekonómovia tvrdia, že plány MoMo sú v dnešnom online svete nereálne. "Banky nevyrábajú peniaze, ale úvery. Peniaze tlačí centrálna banka," tvrdí Tim Worstall, analytik Inštitútu Adama Smitha v Londýne pre Forbes. Navyše úvery podporujú rast ekonomiky, podnikateľov, ale aj bežných ľudí, ktorí si môžu cez ne zabezpečiť vlastné bývanie.
Vlachynský považuje za kľúčové pre zdravie finančného systému to, aby bolo úverovanie spojené s reálnymi úsporami. "O prideľovaní týchto úverov by mal rozhodovať ekonomický potenciál zamýšľaných investícií. Teda trh a nie monopol štátu na monetárnu politiku," dodáva.

Referendum o finančných veciach sa už vo Švajčiarsku konalo. V roku 2014 voliči odmietli návrh, aby tamojšia centrálna banka zvýšila svoje zlaté rezervy zo sedem na 20 percent. Proti návrhu hlasovalo až 78 percent voličov.

Jozef Ryník
Finweb, 7.1.2016