Voľné ceny: Elektrina najskôr zdražie (Hospodárske noviny)

Martin Vlachynský sa 19.1.2016 vyjadril k Elektrickej dani pre Hospodárske noviny. 

Slováci dnes nakupujú elektrinu o 300 percent lacnejšie než pred krízou. Na ilustráciu. Rok 2008: Elektrina sa na burzách obchoduje aj za cenu 90 eur za megawatthodinu. Rok 2016: Už začiatkom roka pokoruje cena elektriny na trhoch svoje minuloročné minimá - obchoduje sa s ňou za menej ako 30 eur. Napriek tomu to domácnosti a firmy na svojich peňaženkách necítia.

Čo by sa však stalo v prípade, ak by ceny neboli regulované? Domácnosti a malé podniky by si mohli priplatiť ešte viac. Dodávatelia by pre domácnosti a malé firmy zdvihli cenu elektriny približne o 1,79 percenta, plyn by zdražel o 2,16 percenta. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu analytického centra Energy Analytics, ktorú zverejnil minulý týždeň. Po zdražovaní by však mohli ceny opäť klesať, a to omnoho nižšie než predtým. Potvrdzuje to napríklad skúsenosť susedných Čechov, ktorí ako jediní v rámci regiónu V4 ceny uvoľnili ešte v roku 2008. Po uvoľnení cien stúpli v Česku ceny nahor až o jednu tretinu, teda omnoho výraznejšie, než sa očakáva na Slovensku. "Postupne však cena komodity klesala a dnes je zhruba o dve tretiny nižšia, než v rokoch 2006 a 2007," povedal pre HN Jiří Chvojka, tlačový hovorca českého regulátora. Nižšia cena však nie je to jediné, čo by mohlo potešiť naše domácnosti. Obchodníci by si začali konkurovať aj ponúkanými službami, píše Energy Analytics.

Elektrická daň
Aj pri súčasnej regulácii cien energií by však Slováci mohli mať elektrinu lacnejšiu. V súčasnosti zaplatí priemerná domácnosť za elektrinu ročne približne 370 eur. A pritom by mohla platiť aj o 60 eur menej. Napriek tomu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stlačil od januára cenu elektriny nadol o 1,2 percenta, opäť zvýšil niektoré poplatky.
Napríklad tarifu za prevádzkovanie systému, ktorá od začiatku roka narástla približne o euro. "Výška tejto tarify vzrástla od roku 2008 až osemnásobne a momentálne tvorí už viac ako 20 percent koncovej ceny elektriny," hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského zaplatí vďaka tomu priemerná domácnosť na účtoch za elektrinu približne o šestinu viac než doposiaľ. Navyše, poplatky za cenu elektriny tvoria až 60 percent z toho, čo v nej platíme. Komodita, ktorej cena na trhoch kontinuálne klesá, tvorí iba menej než 40 percent z našich účtov.

Ceny elektriny sú takmer najvyššie
Slovenské ceny energií sú pritom v súčasnosti jedny z najdrahších v celej únii, vyplýva z údajov Eurostatu. Najviac to pociťujú naše firmy, ktoré odoberajú iba elektrinu takmer najdrahšie z regiónu V4. Sťažujú sa na neustále rastúce poplatky, ktorým tak stúpajú z roka na rok vstupné náklady na výrobu. Predovšetkým na to doplácajú firmy v ťažkom priemysle - metalurgickom či hutníckom, ale napríklad aj automobilky. "Z hľadiska cien energií nás najviac trápi neustále zvyšovanie regulovanej časti nakupovanej energie, pričom cena komodity na trhu klesá. Výška regulovanej časti ceny energií tak negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia v porovnaní s okolitými štátmi," uviedol nedávno pre HN hovorca spoločnosti Kia Slovakia Jozef Bačé. Podobne vníma cenu energií aj trnavský závod PSA. Podľa jeho hovorcu Petra Šveca nakupuje u nás automobilka elektrinu aj dvakrát drahšie než vo svojich sesterských závodoch vo Francúzsku. "Regulácia nie je problém len pre firmy. Jej vysoké ceny sa odzrkadľujú napríklad v konkurencieschopnosti. Preto ovplyvňujú aj koncové ceny výrobkov," dodal Hošták. Inak povedané - spotrebiteľ to "zacvaká" dvakrát. Najprv zaplatí účet za energie, potom mu peňaženku v obchodoch prevetrajú výrobcovia.

Dotujeme baníkov na Hornej Nitre
Z poplatkov, ktoré platíme v cene elektriny, štát podporuje zelené zdroje energií - napríklad slnečné či veterné elektrárne. V roku 2014 sme iba na ne prispeli zo štátneho 380 miliónmi eur. Ale tiež napríklad aj uhoľné bane - napríklad na Hornej Nitre. Na uhoľnú ťažbu prispeli domácnosti a firmy sumou 120 miliónov eur. Dohromady tak štát na poplatkoch vyzbieral približne 580 miliónov. "Paradoxne, tepelná elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom na Slovensku. Preto sa efekt dotácií na obnoviteľné zdroje a jej chod prakticky neguje," kritizuje nastavenie regulačnej politiky Vlachynský. Podľa Hoštáka sú v zahraničí omnoho vyššie dotácie na obnoviteľné zdroje energií, a to aj napriek tomu, že účty za elektrinu majú nižšie.

Lucia Vanková
Hospodárske noviny,13.1.2016