Vláda ruší hladovým dolinám odvody (Hospodárske noviny)

Dňa 4.10.2015 uverejnili Hospodárske noviny článok o odvodovom zvýhodnení hladových dolín s vyjadrením Radovana Ďuranu. 

 Odškrtnuté políčko z tabuľky druhého vládneho balíčka si zaumienilo pomôcť zaostalým regiónom. Tie trápi hlavne vysoký podiel ľudí, ktorí sú na úrade práce roky. Liekom hladových dolín má byť okrem ohlásených investičných stimulov aj staronová úľava na odvodoch. Tá funguje už od roku 2013 a pre najmenej rozvinuté okresy sa od polovice decembra rozširuje.

Krízové riešenie
Firma môže prijať z úradu dlhodobo nezamestnaného a dvanásť mesiacov mu nemusí platiť sociálne poistenie. Nebude mu ho však platiť ani štát. Zamestnanec sa ho na dvanásť mesiacov vzdá. Podnik dostane úľavu, ak zamestnancovi neplatí viac ako 67 percent priemernej mesačnej mzdy, čo bude od budúceho roka okolo 578 eur. Nesmie ani kvôli novému zamestnancovi vyhodiť starého. Doteraz musel byť takýto človek na úrade práce viac ako rok, najnovšie už bude môcť podnik prijať aj človeka nezamestnaného šesť mesiacov. Postačí, ak má trvalý pobyt v chudobných okresoch, ktoré zavádza zákon.

Vďaka tejto zmene sa podľa odhadov rezortu práce zvýši počet potenciálnych pracovných miest s úľavou v regiónoch o 10-tisíc. "Ako krízové opatrenie v okresoch je to v poriadku. Ale má to svoje nedostatky, pretože tvorí dva typy zamestnancov," povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Nie všetky firmy však po úľavách siahajú. Jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, automobilka Volkswagen, nevyužíva odvodovú úľavu pre žiadneho zo svojich zamestnancov. "To nie je problém sociálnych opatrení, ale sociologický. Dlhodobo nezamestnaní nechcú pracovať, radšej robia načierno," povedal generálny riaditeľ I. Tran, s. r. o., Turzovka Ivan Trančík. Jeho textilný závod tiež zatiaľ nezamestnal ani jedného človeka s takouto úľavou a ani žiadnych zamestnať neplánuje. Keďže v jeho okrese sa nezamestnanosť pohybuje okolo desiatich percent, do novej kategórie zaostalých regiónov sa zatiaľ nedostal. Na zoznam okresov, ktoré môžu počítať s finančnou podporou štátu i so skrátenou úľavou, sa má dostať dvanásť najmenej rozvinutých okresov. Podľa Sociálnej poisťovne by malo ísť o Lučenec, Poltár, Revúcu, Rimavskú Sobotu, Veľký Krtíš, Kežmarok, Svidník, Sabinov, Vranov nad Topľou, Rožňavu, Trebišov a Sobrance. Zoznam bude na svojom webe Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny každý štvrťrok obnovovať.

Problémové odvody
Najväčším háčikom pre zamestnanca z úradu je, že sa vzdáva odvodov. "Obrovské negatívum je, že človek nie je poistený," tvrdí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Podľa neho zlacnenie práce regiónom nepomôže. Hrozí, že ich firmy po tom, čo ich cena práce zdražie, opäť vrátia na úrad práce. Po polroku ich znova môžu prijať s úľavou. Zamestnanec by však tak už viac rokov tratil na odvodoch, dodáva Páleník. "Ako každé dotačné opatrenie aj toto čelí problému, že po skončení cena práce zo dňa na deň stúpne," povedal ekonomický analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Vhodnejšie by podľa neho bolo nastaviť trvalé zníženie odvodov pri nízkych platoch.

Konkurujú nové opatrenia
Za takmer tri roky fungovania využilo odvodovú úľavu vyše 4 400 firiem. Plány boli však vyššie, len v prvom roku avizoval minister práce už registráciu takmer 2-tisíc podnikov. "Prišli iné ponuky a projekty ako odpočítateľná položka zdravotných odvodov a súbeh dávok a mzdy. Motivácia uplatňovať úľavu sa znížila," povedal hovorca rezortu práce Michal Stuška s tým, že aj ministerstvo preferuje odvodovú položku, pretože neznižuje sociálne poistenie.
Tá však platí pre všetkých zamestnancov do výšky 570 eur. Pre firmy je teda vďaka odpočítateľnej položke lacnejší zamestnanec s pracovným návykom ako dlhodobo nezamestnaní s úľavou.

Michal Skýpala
Hospodárske noviny, 4.12.2015