Domácnosti na elektrine od budúceho roka ušetria, mohli aj viac(SME)

Vyjadrenia Martina Vlachynského k cenám elektriky zo dňa 30.11.2015 v denníku Sme. 

Ak by cena elektriny závisela len od trhu, mohla by klesnúť od troch do piatich percent, odhaduje odborník.

Domácnosti na elektrine od budúceho roka ušetria, oznámil šéf regulačného úradu - nominant Smeru - Jozef Holjenčík. Klesne však oveľa menej, ako by mohla. V porovnaní s rokom 2015 bude konečná cena nižšia len o 1,02 percenta.
Dôvodom je, že sa zníži iba časť ceny - za dodávku silovej elektriny. Z celkovej ceny, ktorú domácnosti platia za elektrinu, tvorí len asi jednu tretinu.

Mohli by však viac
V prepočte na peňaženku by priemerná domácnosť mohla za rok ušetriť približne tri eurá.
Ak by silová, teda trhová elektrina tvorila podstatnejšiu časť na konečných cenách, ceny za elektrinu by boli výrazne nižšie. Ak by tvorili ceny za silovú elektrinu napríklad polovicu z celkovej ceny, domácnosť by ušetrila asi dvojnásobok.
"Ak by záležalo len na silovej, teda trhovej cene, tak by sa pokles cien mohol pohybovať v rozmedzí od troch do päť percent," vraví energetický analytik Michal Šnobr, ktorý spolupracuje s J&T bankou.
Konečné číslo by však podľa neho záviselo od lokálnych podmienok.

Dotujeme súkromníkov
Necelé dve tretiny z celkovej ceny za elektrinu, ktorú platia domácnosti, tvoria sieťové poplatky za prenos, distribúciu a prepravu, ale aj iné zložky ako odvod do Národného jadrového fondu, tarifa za prenos systému či regulačná politika.
Ide o určité vládne priority, ktoré cenu deformujú a nemali by byť v konečnej cene zahrnuté, keďže krivia trh, povedal v minulosti pre SME analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Vláda prenáša na ľudí náklady na uskladňovanie jadrového odpadu, ktorý produkuje súkromno-štátna firma, kde má štát menšinový 34-percentný podiel.

Okrem sanovania jadrového podnikania z rozhodnutia vlády spotrebitelia dotujú aj ťažbu domáceho hnedého uhlia. Teda podporujú stratové bane. Medzi priority štátu patrí napríklad aj podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tu ceny neklesajú, skôr ich regulátor dvíha.
Napríklad vlani v lete regulátor rozhodol, že za podporu výroby elektriny zo slnka zaplatia o dve eurá viac za každú megawatthodinu.
Vtedy stanovil cenu na úrovni 21,82 eura za megawatthodinu. Túto cenu úrad bude posudzovať znova. Ako však povedal Holjenčík, tá by sa od budúceho roka nemala výraznejšie meniť, teda ani klesať.
"Priama podpora predstavuje približne 25 eur na megawatthodinu, čo je v priemere zhruba 15 percent z koncovej ceny," povedal v lete analytik INESS Martin Vlachynský.

Regulácia
Odborníci však za vysokými cena vidia aj ďalší problém. Vlachynský hovorí, že koncový trh s elektrinou je momentálne nezmyselne zošnurovaný cenovou reguláciou, pričom na trhu je približne 20 dodávateľov, ktorí sú pripravení dodávať nové inovatívne balíky produktov.
"To však nemôžu, pretože regulátor im to nedovolí. To považujem za podstatnejšie než to, či domácnosti ušetria 40 centov mesačne," vraví Vlachynský.

Pred niekoľkými mesiacmi vládni analytici z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií prišli s myšlienkou čiastočnej deregulácie cien. V praxi by to znamenalo, že domácnosti by mali jednu cenu regulovanú, jednu by určoval trh.
Ak by ceny určoval trh, mohol by rýchlejšie reagovať na zmeny cien. Napríklad regulačný úrad znižoval cenu elektriny podľa ceny na pražskej burze, ale nie dnešnej, ktorá je okolo 30 eur za megawatthodinu.
Rozhodoval na základe ceny z prvých šiestich mesiacov roka. Vtedy stála megawatthodina 33,85 eura.

Marek Poracký
Sme, 30.11.2015