Bratislava je bohatá len na papieri, zisk sa vyváža (Sme)

Martin Vlachynský komentoval situáciu v regiónoch v článku z 23.11.2015 od Sme. 

 Rozdiely medzi ľuďmi v Bratislave a na východe nie sú také veľké ako ukazujú štatistiky. Úplne však nikdy nezmiznú.

Bratislavský kraj je takmer štvornásobne bohatší ako celé východné Slovensko. Vyplýva zo štatistík zverejnených Bruselským úradom Eurostat.
Štatistiky skresľuje fakt, že v Bratislave sídli množstvo medzinárodných firiem. Väčšinu z toho, čo zarobia, vyvezú za hranice vo forme dividend. Z toho, čo sa v regióne vyrobí, dostanú ľudia naspäť vo forme platu asi len tretinu.

Neštandardná ekonomika
Porovnávanie hrubého domáceho produktu regiónu, tak ako ho pozná štandardná ekonomika, podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža u nás nefunguje.
HDP sa z hľadiska príjmov skladá z dvoch hlavných zložiek: miezd pracovníkov a zo ziskov podnikov. V štandardných ekonomikách tvoria mzdy asi 60 až 70 percent HDP a zisky 30 až 40.
„Na Slovensku je to naopak, mzdy tvoria len jednu tretinu HDP a zvyšok sú zisky,“ hovorí Baláž.
Veľké firmy spôsobujú aj to, že rozdiely medzi regiónmi na Slovensku sa zdajú väčšie, ako v skutočnosti sú. V iných krajinách Európskej únie sú rozdiely medzi regiónmi menšie aj preto, že veľké firmy či reťazce sa nesústreďujú len v hlavnom meste, sídlia aj v menších mestách, v iných regiónoch.

Bez firiem by rozdiel medzi Bratislavským krajom a Východoslovenským krajom nebol až štvornásobný.
Jedným z najreálnejších ukazovateľov rozdielov je podľa analytikov porovnanie platov. V Prešovskom zarobili vlani v priemere 767 eur, v Bratislavskom kraji 1286 eur.
"Ľudia v Bratislave majú väčšie výdavky napríklad na bývanie či služby, ako je kaderníčka. Výdavky na bežnú dennú spotrebu sú často vo všetkých regiónoch podobné. Je to spôsobené tým, že podstatná časť spotrebného koša, najmä potraviny či energie, je približne na rovnakej cenovej hladine,“ hovorí Branislav Zudel z Inštitútu finančnej politiky.

Dobré a zlé opatrenia
Hoci sa podľa odborníkov pomaly darí rozdiely zmenšovať, regióny sa nikdy úplne nevyrovnajú. Môže za to viacero faktorov ako vzdelanie ľudí, infraštruktúra a zameranie firiem v jednotlivých lokalitách.
„Nemožno očakávať, že všetky faktory sa medzi regiónmi vyrovnajú. Predovšetkým lokalizácia východných regiónov Slovenska bude dlhodobo znevýhodňujúcim faktorom,“ hovorí Zudel.

Niektoré regióny môžu rásť rýchlejšie ako dnes, hovorí analytik INESS Martin Vlachynský. Vláda môže pomôcť znížením daňového a odvodového zaťaženia nízkopríjmových skupín.
Pomohlo by tiež, keby boli lepšie využité peniaze na infraštruktúru. „Kým na Orave doslova padajú mosty, na D1 sa pri Bratislave vymieňajú zvodidlá za milióny.“

Posledným pokusom Smeru pomôcť regiónom sú opatrenia z druhého sociálneho balíčka. V okresoch, kde je nezamestnanosť vyššia ako dvadsať percent, navrhuje vláda odvodovú úľavu.

Firmy, ktoré zamestnajú človeka aspoň šesť mesiacov evidovaného na úrade práce, nebudú zaňho musieť istý čas platiť takmer žiadne odvody.

Odborníci však hovoria, že novinka môže situáciu s dlhodobo nezamestnanými v regiónoch skôr ešte zhoršiť.

Michaela Kušnírová
Sme, 23.11.2015