Vyčerpanie eurofondov, hrozí prepúšťanie (Hospodárske noviny)

 Róbert Chovanculiak sa 2.11.2015 vyjadril na tému verejných investícií pre Hospodárske noviny. 

Vyčerpanie eurofondov, hrozí prepúšťanie (Hospodárske noviny)

Slovákom opäť hrozí prepúšťanie. Firmy totiž znepokojuje pokles verejných investícií, ktorý analytici predpokladajú v budúcom roku. To môže spôsobiť, že firmy nebudú mať dostatok práce pre všetkých zamestnancov, ktorí sa tento rok podieľali na štátnych zákazkách. Čulý pracovný ruch sa tak môže skončiť rovnako rýchlo, ako sa začal.

Pokles investícií = menej práce
Štát sa v súčasnosti snaží čo najrýchlejšie minúť peniaze z prvého balíka eurofondov. Práve tie v tomto roku podporili masívny nárast verejných investícií. Už od januára začneme síce čerpať nový balíček peňazí, vplyv eurofondov na ekonomiku však už nebude taký veľký ako v tomto roku. "Nábehová krivka v prvých rokoch je zo skúseností pomalšia. Objem verejných investícií môže z tohto dôvodu klesnúť," vysvetlila ekonomická poradkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková.

Hodnota verejných zákaziek klesá pritom už teraz. Od januára do augusta padla až o 22,3 percenta. Podľa riaditeľa analytickej spoločnosti CEEC Research Jiřího Vaceka to vedie zamestnávateľov k obavám. "Ak sa firmám nepodarí znova naplniť svoje zásobníky práce a zabezpečiť dostatok zákaziek, mohlo by opäť dôjsť k prepúšťaniu," povedal pre HN.

Najviac sú od štátu závislí stavbári
Pokles investícií by sa mohol dotknúť predovšetkým stavebníctva. To tento rok vďaka investíciám do infraštruktúry rekordne rástlo. "Priemerný medziročný rast stavebnej produkcie za predošlých 12 mesiacov sa vyšplhal na najsilnejšie úrovne od konca roku 2008," opísal hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Podľa najnovších údajov CEEC Research za mesiac august však medziročne klesla celková hodnota verejných obstarávaní v stavebníctve až o 37 percent oproti rovnakému obdobiu vlani. Síce napríklad Váhostav tento rok dokončil viaceré štátne zákazky, pobije sa však aj o ďalšie. "V hre stále ostávajú tri diaľničné zákazky od Národnej diaľničnej spoločnosti, ako aj tender na modernizáciu železničnej trate na trase Púchov - Žilina," oznámil hovorca spoločnosti Váhostav Tomáš Halán. HN oslovili aj ďalšie stavebné spoločnosti, do uzávierky novín sa však nestihli vyjadriť.

Dlhodobo neudržateľný rast
Verejné investície majú podľa analytikov priaznivý vplyv na rast zamestnanosti, no iba dočasne. "Trh práce je, samozrejme, citlivý na roztápanie miliónov eur v krátkom období," hovorí analytik INESS Robert Chovanculiak. "Otázkou však ostáva udržateľnosť tohto vývoja, keď budú ukončené tieto umelo nafúknuté investície," dodáva. Investičná aktivita štátu je nestabilná aj podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka. "Pri jej utlmení nie všetky firmy majú zabezpečený udržateľný dopyt po ich produktoch a službách a, prirodzene, dochádza k poklesu zamestnanosti," zhodnotil. Doplatiť na to môžu aj ďalšie odvetvia - napríklad IT biznis.

Ostatných sektorov, ako sú napríklad strojárstvo, chemický priemysel či doprava, sa však pokles verejných investícií dotkne iba minimálne. Predpokladá to prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Ide totiž o odvetvia, ktoré nie sú až tak nadviazané na európske peniaze.

Ako sme závislí od eurofondov
Ekonómovia očakávajú, že v budúcom roku bude zamestnanosť naďalej rásť - a to tak v priemysle, ako aj v trhových službách. Výnimkou bude podľa Vaňa sektor verejnej správy. "Po tohtoročnom sklamaní je stále otázka, či sa do čiernych čísel konečne prehupne aj rast zamestnanosti v stavebníctve," dodal.

Slovensko je pritom od európskych peňazí do veľkej miery závislé. Verejné investície sa financujú prevažne z eurofondov, ide o približne 86 percent zo všetkých zákaziek. Platí to najmä v oblastiach, ako je podpora vedy, výskumu a inovácií, ale aj dopravnej infraštruktúry či životného prostredia. "Príspevok eurofondov je dôležitý, ale významnú úlohu zohrávajú aj ďalšie premenné," povedala Vašáková. Medzi ne patrí napríklad cena ropy či menová politika Európskej centrálnej banky.

Lucia Vanková
Hospodárske noviny, 2.11.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards