Peniaze z Bruselu dostane len ten, kto zamestná Róma (Sme)

Róbert Chovanculiak ohodnotil podmienku zamestnávania Rómov pri čerpaní niektorých eurofondov  v článku na Sme 19.10.2015

Ku niektorých eurofondom sa mestá, obce či firmy dostanú len vtedy, ak zamestnajú istý počet Rómov.

BRATISLAVA. Mestá, obce a firmy, ktoré požiadajú o eurofondy, budú musieť splniť novú podmienku, aby sa dostali k peniazom - zamestnať aspoň jedného Róma.

Novinka sa bude týkať najmä stavieb v oblastiach, kde žije väčší počet Rómov. Napríklad obcí či miest, kde v určitej časti či na okraji žije rómska komunita.

„Ide napríklad o vybudovanie prístupu k pitnej a úžitkovej vode, podporu výstavby nových predškolských zariadení, prípadne výstavby komunitných centier,“ objasňuje, o aké projekty z eurofondov môže ísť, Marta Fabianová z tlačového

odboru ministerstva vnútra.
Odborníci vidia v projekte viaceré riziká.

Práca na zmluvu, ale aj na dohodu

Rómovia budú môcť pracovať na klasickú pracovnú zmluvu, ale aj na dohodu o vykonaní práce. Koľkých Rómov bude musieť firma či obec zamestnať, aby dostala peniaze z Bruselu, bude závisieť vždy od konkrétneho projektu.

Prvé výzvy, aby sa obce zapojili do projektov, majú byť zverejnené už na prelome októbra a novembra.

„Využijeme povinnosť uplatňovania sociálneho aspektu pri ďalších európskych peniazoch. Som presvedčený, že ide o systémový krok,“ povedal splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.

Verí, že vďaka novinke sa zlepšia podmienky bývania či vzdelávania pre Rómov.

Šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník hovorí, že je otázne, či ministerstvo a úradníci dokážu v regiónoch novinku manažovať a kontrolovať.
„A ak sa firma či Róm rozhodnú, že nebudú podmienky dodržiavať, kto a ako ich bude kontrolovať a aké sankcie ich čakajú,“ pýta sa Páleník.

Okrem toho podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka hrozí riziko, že sa k práci dostanú prevažne Rómovia, ktorí sú už dnes na pracovnom trhu.

Opatrenie tak môže len zvýšiť dopyt po už pracujúcich Rómoch a v problémových oblastiach k žiadnej výraznej zmene nedôjde.
Akých Rómov budú firmy zamestnávať?
Ak by firmy aj zamestnali všetkých Rómov, ktorí sú na úradoch práce, ani to by problém nevyriešilo. Väčšina v evidencii vôbec nie je a nie je ani jasné, ako by zamestnávatelia zisťovali, že do práce berú Róma.

„Rómsku populáciu odhadujeme asi na 350-tisíc ľudí. Z nich je približne 42-tisíc nezamestnaných a asi 35-tisíc pracuje,“ povedal pred rokom na základe svojej analýzy šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko.
Firmy či mestá by tak mali sťažené podmienky, keby sa pokúsili Rómov zamestnať.
Pri niektorých projektoch môže štát stanoviť podmienku, že Rómovia musia byť na úrade práce evidovaní aspoň šesť mesiacov, čo ich zamestnávanie môže ešte viac skomplikovať.

„Rozsah a podmienky požadovaného uplatnenia sociálneho aspektu budú spresnené vždy až v konkrétnej výzve na predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok,“ hovorí tlačový odbor ministerstva.
Nie je preto jasné, či Rómovia, ktorých firmy či mestá zamestnajú na stavebné práce, budú musieť mať kvalifikáciu alebo nie.

Úrad splnomocnenca vlády už rozbehol spolu s neziskovou organizáciou EPIC pilotný projekt, do ktorého sa doteraz zapojilo 20 obcí a miest. Doteraz zamestnali 32 Rómov.

Nezamestnanosť skresľujú inak

Výraznejšie sa téme verejnosť a médiá venovali pred dvoma rokmi, keď premiér Robert Fico zo Smeru vyhlásil, že Slovensko má jednu z najvyšších nezamestnaností v Európskej únii aj preto, že štatistiky skresľujú Rómovia. Inštitút finančnej politiky jeho slová po čase vyvrátil.

Práve v tom čase sa aj vláda viac zaujímala o riešenie problémov rómskej komunity. Minister práce Ján Richter zo Smeru vtedy informoval, že s mimovládnymi organizáciami pracujú na riešení.
Hovorilo sa aj o zavedení podnikov inkluzívneho zamestnávania. Zmenu už roky presadzuje Inštitút zamestnanosti.
Páleník hovorí, že by išlo v podstate o malé lokálne firmy, ktorým by menšie objednávky povinne zabezpečoval verejný sektor.

Miestne či regionálne samosprávy, správy ciest či diaľničná spoločnosť by zo zákona museli obstarávať najmä jednoduché manuálne práce výhradne cez takéto podniky.
Z troch štvrtín by podniky zamestnávali len ľudí, ktorých bežne nik zamestnať nechce. Zvyšok by tvorili zamestnanci, ktoríby ich prácu organizovali a kontrolovali.

Sociálne podniky Smeru nepomôžu

Dodnes však takéto podniky nevznikli. Obdobou by mohli byť takzvané sociálne podniky, ktoré chce vláda opäť zaviesť.
Vznikli ešte za ministrovania Viery Tomanovej zo Smeru a skončili veľkým fiaskom. Pri kontrolách sa zistilo, že nehospodárne nakladali s peniazmi. Na podniky boli napojení ľudia blízki Smeru.
Nové sociálne podniky majú byť podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Branislava Ondruša malé firmy naprieč Slovenskom, v ktorých budú pracovať dlhodobo nezamestnaní ľudia, teda takí, čo sú bez práce viac ako rok.

Problém rómskej komunity to opäť nerieši, keďže väčšina Rómov nie je na úrade práce.
 

Michaela Kušnírová
Sme, 19.10.2015