Negatívne dopady zrušenia rovnej dane sú známe. Fico však mlčí (aktuality.sk)

Radovan Ďurana hodnotil 16.10.2015 dopady zrušenia rovnej dane pre aktuality.sk

 Vláda si nechce priznať chybu, že zrušila rovnú daň. Ekonómovia požadujú aspoň zlepšenie podnikateľského prostredia.
„Týmto rozhodnutím definitívne končí na Slovensku rovná daň, ktorú zo sociálneho hľadiska považujeme za škodlivú. Rovná daň v tomto období nemá miesto vo svete.“

Tieto slová vyhlásil premiér Robert Fico, keď sa mu podarilo zrušiť jednu z najznámejších reforiem Dzurindovej vlády.

Dnes, keď sú známe negatívne dopady tohto kroku na slovenskú ekonomiku, je premiér ticho. Svoje zlé rozhodnutie nekomentuje.

Nižšie mzdy a pomalší rast ekonomiky
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa totiž zámery Ficovej vlády nenaplnili. Výsledky analýzy dopadov zrušenie rovnej dane zverejnila pred pár dňami.

Autori štúdie dokonca dokázali, že tento krok nášmu hospodárstvu ublížil. Zvýšenie daňového zaťaženia sa v dlhodobom horizonte bude odrážať v raste nezamestnanosti a poklese miezd.

Ako sa uvádza v analýze, vďaka zrušeniu rovnej dane má a v najbližších rokoch bude mať Slovensko nižší ekonomický rast o 0,4 percenta. Dokonca neprišlo ani k zníženiu príjmových rozdielov, ktoré podľa Fica spôsobila práve jednotná sadzba dane.

Premiér však svoje zlé rozhodnutie nechcel komentovať. Z úradu vlády nám len odkázali, aby sme sa s našimi otázkami obrátili na ministerstvo financií.

Lebo ani ostatní ju nemajú
Ani rezort financií však nechcel priamo komentovať negatívne dopady zrušenia nášho daňového systému.

„Jednou z úloh moderného štátu je prostredníctvom prerozdelenia príjmov a bohatstva zmierňovať existujúce nerovnosti v spoločnosti,“ povedala hovorkyňa ministerstvo Alexandra Gogová.

Podľa nej štát môže tento cieľ dosiahnuť viacerými nástrojmi. Financovať tieto aktivity môžu aj vyberaním daní a to aj na princípe progresívnosti - teda rôznych sadieb dane pre rôzne príjmové skupiny. Preto sa má debata ekonómov sústrediť na efektívnosť daní a ich vplyv na ekonomický rast.

Jediným argumentom rezortu je fakt, že rovná daň sa uplatňuje len v mizivom percente krajín. V rámci štátov OECD je v plnej miere iba v Maďarsku a v čiastočnej podobe Česku a Estónsku.

„Zavedenie druhej sadzby vo výške 25% je možné považovať len za kozmetickú úpravu dovtedajšej rovnej dane,“ dodala Gogová.

Predpovede sa naplnili

So závermi analýzy súhlasia aj ekonómovia. Väčšina z nich totiž upozorňovala vládu na negatívny vplyv ešte predtým, než nakoniec pristúpila k tomuto kroku.

Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu primárnym cieľom vlády bolo získať viac zdrojov do verejných rozpočtov. Mediálne deklarovaným cieľom bola snaha rovnako zdaniť všetky príjmy.

„Problém je, že vláda ignorovala skutočnosť, že dohodári sú najmä ľudia s nízkym príjmom. Zavedenie plných odvodov na dohody tak vo výsledku znížilo progresivitu zdanenia. Narástlo viac zdanenie nízkopríjmovým,“ vysvetlil.

Analytici tvrdia, že zrušenie rovnej dane nebolo potrebné, a určite sa negatívne podpísalo pod tvorbu pracovných príležitostí. Napriek súčasnému rastu zamestnanosti pri nižších odvodoch a daniach by malo prácu na Slovensku viac ľudí.

K náprave asi nedôjde
Odborníci predpokladajú, že vláda aj napriek negatívnym dopadom rovnú daň znovu nezavedie. Preto analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli odporúča, aby sa kabinet Roberta Fica aj nasledujúca vláda zamerali na zlepšovanie podnikateľského prostredia.

„Viacero medzinárodných hodnotení kritizuje Slovensko za pokles našej konkurencieschopnosti a výrazné slabiny v oblastiach korupcie, vládnych výdavkov, sociálnej politiky, a tak ďalej,“ dodal Reguli.

Podnikatelia a zahraničné rebríčky by situáciu nehodnotili až tak zle, ak by vláda za vybrané peniaze z daní poskytovala adekvátne služby.

Martin Odkladal
aktuality.sk, 16.10.2015