Rozpočet má nášľapné míny (Hospodárske noviny)

 Vyjadrenie Radovana Ďuranu k rozpočtu, zverejnili Hospodárske noviny 8.10.2015.

Balíček za balíčkom. Nové škôlky, lyžiarske výcviky, vyššie platy, zatepľovanie domov či pomoc zaostalým regiónom. Naliať viac peňazí do športu, zvýšiť minimálnu mzdu, zlacnieť potraviny a vrátiť za plyn. Toto všetko si zaumienila vláda natlačiť do svojho posledného štátneho rozpočtu pred marcovými voľbami. Aj vďaka tomu, že sa našej ekonomike darí, sa to ministrovi financií Petrovi Kažimírovi podarilo s plánovaným schodkom verejných financií pod dvomi percentami výkonu ekonomiky. Na túto úroveň by mala sekera klesnúť prvýkrát od krízy, vyplýva z návrhu, ktorý schválila vláda. Deficit by mal podľa plánu padať aj ďalšie roky až k úplnej nule v roku 2018. "Nepripravujeme nebo na zemi, všetko je splniteľné," povedal po rokovaní vlády financmajster. Tento rok sa však vláde nedarí splniť si svoj pôvodný plán, namiesto nalinkovaných 2,5 percenta by mal štát hospodáriť so schodkom vyšším ako 2,7 percenta výkonu ekonomiky.

Rizikom sú trhy aj zdravotníctvo
Analytici sa zhodujú, že hospodárstvu sa darí a plán vlády hodnotia realisticky. Má však svoje riziká. Škrt cez rozpočet môže vláde spraviť grécka dlhová kríza aj spomaľovanie čínskej ekonomiky, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "Prípadný bankrot Grécka by však Slovensko a eurozóna mali zvládnuť," dodáva ekonóm. Ako upozornil Kažimír, slovenská ekonomika sa rozvíja napriek, nie vďaka vývoju v zahraničí. Kľúčovým motorom sa totiž po rokoch opäť stali domácnosti, ktoré nakupujú v obchodoch viac.

Slovensko by však malo myslieť ďalej do budúcnosti. "Z hľadiska udržateľnosti financií je dlhodobým problémom zdravotníctvo a starnutie obyvateľstva," tvrdí Peter Goliáš, riaditeľ inštitútu INEKO.

Zdravotníctvo aj tento rok vyrubilo väčšiu sekeru ako malo a je preto jednou z nášľapných mín budúcoročného rozpočtu. Deficit zvýšilo aj nedodržiavanie termínov eurofondov, čo nám môže hroziť aj budúci rok. Potvrdzuje to aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. K rizikám podľa nej patrí aj možné spomalenie rastu našich hlavných obchodných partnerov, hlavne Nemecka.

Platy v štátnej správe porastú
Napriek rizikám rozpočet zvyšuje platy všetkým zamestnancom štátnej správy. Teda nielen úradníkom, ale aj učiteľom či vojakom. Platy im porastú až o štyri percentá, teda viac ako u súkromníkov. Rezort v tom problém nevidí. "Boli roky, keď platy v súkromnej sfére rástli, ale vo verejnej boli zamrznuté, hlavne v časoch, keď ceny rástli," oponuje šéf rezortu financií.

Podľa Radovana Ďuranu, analytika inštitútu INESS, je rozpočet premeškanou príležitosťou, keďže vláda podľa neho bude mať ťažko lepší čas na šetrenie. "Opiera sa o to, že verejná správa bude mať prebytok, to sa však nemusí naplniť," tvrdí. Problém vidí aj v tom, že platby zdravotného poistenia za poistencov štátu sa nemenia, napriek tomu, že rastú platy. "Aj keď rozpočet na nasledujúce roky spĺňa podmienky Európskej únie, mohol by byť trochu ambicióznejší," dodáva Muchová.

Obrana bude nakupovať
Z rezortov si na budúci rok vydobyla najviac obrana, plánuje preto modernizovať. Medziročne vyššia suma sa priliala i ministerstvu spravodlivosti, podľa nich však málo. "Výška nepostačuje ani na základné činnosti, v roku 2016 budeme zabezpečovať iba nevyhnutné investície," uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Viac peňazí použije rezort na platy sudcov, ktoré sa budúci rok rozmrazia. Ministerstvo práce bude, naopak, musieť hospodáriť s takmer 100-miliónovým škrtom.

Michal Skýpala
Hospodárske noviny, 8.10.2015