Tlačenie peňazí dosiahlo strop (Finweb)

Martin Vlachynský sa 6.10.2015 vyjadril pre Finweb

Centrálne banky narazili na limity svojich virtuálnych rotačiek na tlačenie peňazí do problémových ekonomík. Zisťujú, že už ani lacné peniaze nepomáhajú povzbudiť hospodárstvo a naštartovať potrebný rast. Ten sa napríklad v eurozóne potáca pod pol percentom. A to aj napriek tomu, že v marci tohto roka Európska centrálna banka spustila program nákupu aktív v sume 60 miliárd eur mesačne, aby napumpovala do ekonomiky najmenej 1,1 bilióna eur.

Veľa dlhov a málo investícií
Program má trvať do septembra budúceho roka. Šéf centrálnej banky Mario Draghi viackrát zdôraznil, že existuje možnosť meniť jeho objem aj trvanie. Napriek tomu lacné peniaze nepomáhajú rozprúdiť hospodárstvo. Podľa expertov sa totiž neprelievajú do ekonomiky, ale nafukujú súvahy firiem a ceny akcií.

Hospodárstvo potrebuje skôr investície. "V západných ekonomikách sa peniaze vytvorené centrálnymi bankami nedostávali na trh aj preto, že o úvery nebol veľký záujem. Zostávali však na finančných trhoch, čím dochádzalo k rastu cien finančných aktív," vysvetľuje Matt King, analytik zo Citigroup. Podľa neho málo peňazí v ekonomike vedie k nižším investíciám a chýbajúcemu viacnásobného efektu. "Na svete je príliš veľa dlhov, a nie príliš veľa rastu," dodáva.

Firmy neinvestujú najmä preto, lebo cítia neistotu, či už politickú alebo ekonomickú. "Banky sa boja investovať a radšej držia hotovosť či štátne dlhopisy. Na strane druhej aj samotné korporácie si radšej držia hotovosť, vyplácajú dividendy či skupujú akcie, než by rozbiehali veľké investície. Dôvodom je pokračujúca ekonomická neistota v Európskej únii," vysvetľuje Martin Vlachynský, analytik INESS.

Veľká časť problémov bola len uprataná pod koberec a môže sa kedykoľvek znova prejaviť, ako napríklad nedávna situácia v Grécku. Investori sú preto opatrní. "Kým sa Európa nezameria na reálne zlepšovanie svojej konkurencieschopnosti a boj s rastúcimi štátnymi dlhmi, kvantitatívne uvoľňovanie bude len barličkou pri riešení krízy," dodáva Vlachynský.

Čínsky sud s pušným prachom
Dlh nie je problém len v Európe, ale aj v Číne, ktorá má za ostatné roky na svedomí väčšinu nárastu dlhu v globálnej ekonomike. Po vypuknutí finančnej krízy došlo v USA a iných rozvinutých krajinách k znižovaniu dlhu a nafukovaniu masy peňazí cez nulové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie. "Peniaze investorov sa však presunuli za vyšším výnosom a hospodárskym rastom do Číny. Jej dlh od roku 2007 vzrástol o viac ako 70 percent," vysvetľuje Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.

Preto sú dnes oči investorov upriamené na nestabilný čínsky trh a každý výkyv spôsobuje na burzách paniku.

Jozef Ryník
Hospodárske noviny, 7.10.2015