Eurá máme sedem rokov. Česi sú lepší (Hospodárske noviny)

Prijatím európskej meny sa mal zvýšiť u nás príchod zahraničných investícií. Po hospodárskej kríze však k nám doteraz prišlo menej zahraničných investícií ako k našim susedom s vlastnými národnými menami, zdôraznil pre Hospodárske noviny 19.5.2015 Juraj Karpiš.

Eurami platíme už siedmy rok. Malo nám pomôcť prilákať zahraničných investorov, zlepšiť životnú úroveň či znížiť nezamestnanosť. Naši českí susedia európsku menu neprijali, vo väčšine oblastí sa im však napriek tomu darí viac než nám. Majú nižšiu nezamestnanosť a ich štátne hospodárenie je na tom lepšie. Životnú úroveň majú tiež vyššiu ako my, no u nás aspoň trochu rástla, na rozdiel od Čechov, u ktorých mierne klesala a stagnovala. "Euro nie je všeliek, ktorého zavedením sa akoby lusknutím prsta zrýchli rast ekonomiky, zlepší trh práce a v konečnom dôsledku zvýši životná úroveň," tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Existujú podľa neho omnoho dôležitejšie faktory, ktoré dokážu ovplyvniť hospodárstvo na čele s kvalitou podnikateľského prostredia, množstvom regulácií a byrokracie, efektívnym fungovaním úradov či liberálnym pracovným právom.

Prijatím európskej meny sa mal zvýšiť u nás aj príchod zahraničných investícií. Po hospodárskej kríze však k nám doteraz prišlo menej zahraničných investícií ako k našim susedom s vlastnými národnými menami, zdôrazňuje analytik INESS Juraj Karpiš.

Na druhej strane sa nepotvrdili obavy z razantného zvýšenia cien. "Efekt nášho prechodu z domácej meny na európsku bol najnižší z celej eurozóny, keďže takzvaný changeover efekt bol nižší ako 0,2 percenta. Čiže iba o toľko sa zmenili ceny," povedal predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. Tomu, že sme nezažili až taký cenový šok ako iné krajiny, paradoxne pomohla kríza. "Pretože euro sme prijímali, keď kríza vrcholila a tá spôsobila zníženie cien," vysvetlil Mihók.

V porovnaní s Chorvátskom získavame
V súčasnosti je Slovensko v prepočte na obyvateľa po Česku a Slovinsku treťou najvýkonnejšou ekonomikou regiónu strednej a východnej Európy. Ako mohol pokračovať vývoj slovenskej ekonomiky, ak by do Európskej únie v máji v roku 2014 nevstúpila, by mohol podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka aspoň trochu naznačiť pohľad na chorvátsku ekonomiku. "Ekonomika Chorvátska bola v roku 2003, pred naším vstupom do únie, približne rovnako výkonná ako ekonomika Slovenska," povedal Koršňák. V súčasnosti však výkon chorvátskej ekonomiky výrazne zaostáva za výkonom tej našej a dosahuje zo slovenskej ekonomiky približne len 80 percent.

Slovensko podľa odborníkov nezískalo najviac ako člen eurozóny, ale hlavne pred vstupom do Európskej únie. "Za 15 rokov od Nežnej revolúcie, teda do vstupu do únie, Slovensko prijalo mnoho reforiem, aby sa stalo rovnocenným partnerom ostatným členom únie," potvrdzuje zlepšenie podnikateľského prostredia aj generálny riaditeľ firmy Martimex Július Kostolný. Od vstupu krajiny do únie však akoby náš rozvoj stagnoval. "Slovensko sa síce dostalo na koľaj paralelne s inými krajinami, ale my sme si vybrali veľmi pomalý vlak," myslí si predseda Ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ladislav Vaškovič.

Čo nám dala, čo nám vzala
Za hlavné benefity členstva v Európskej únii považuje Kostolný to, že Slovensko sa zviditeľnilo, zvýšila sa produktivita práce a znížili sa transakčné náklady - čiže napríklad na ceste do Rakúska nie je potrebné si zamieňať peniaze. "Najväčším pozitívom bola podľa mňa snaha vstúpiť do eurozóny, ktorá pribrzdila rozhadzovanie vo verejných financiách, pretože sme sa museli podriadiť maastrichtským kritériám," myslí si Karpiš.

Za najhoršie považuje Kostolný zas to, že vstupom do únie sa nám napriek rastu zákaziek nepodarilo znížiť nezamestnanosť. "Zastavila sa výroba mnohých strojov, nákupné ceny pre zákazníkov sa museli znížiť na hranicu prežitia a aj keď máme množstvo dokumentov o situácii v podnikateľskom prostredí, reálne kroky na zlepšenie sa akosi nerealizujú," dodal Kostolný.

Martina Chudá

Hospodárske noviny, 19.5.2015