Briti a Gréci nachádzajú spoločnú reč. „Exit“ (Finweb)

Odchod Británie by bol skôr signálom toho, že EÚ sa vydala cestou posilnenia byrokratického a centralistického nazerania na ekonomik, povedal na margo Brexitu pre Finweb 12.5.2015 Martin Vlachynský.

Viete, čo má spoločné Grécko a Veľká Británia? Pravdou je, že pramálo. Na jednej strane stojí prosperujúca krajina s rastúcim HDP, pevná ekonomicky aj politicky. Na druhej je krachujúca ekonomika s nestabilnou situáciou azda vo všetkých sférach života. Jedna podobnosť by sa tu však predsa len našla. Začiatočné dve písmená z názvov oboch krajín slúžia v kombinácii s príponou-exit(z angl. východ, pozn. red.) ako jeden z top strašiakov európskych ekonómov aj politikov. Dôvody možného opustenia európskych štruktúr sú síce odlišné, no podstata zostáva rovnaká. Odchod ktoréhokoľvek člena by negatívne zasiahol Európu. No najmä jeho samého.

„Brexit“ verzus „Grexit“

Vo svojej 60-ročnej histórii Európska únia, respektíve jej predchodcovia, podobnú situáciu nezažila. Postupné zbližovanie európskych ekonomík a uvoľňovanie trhových regulácií totiž rozvíjalo jednotlivé členské ekonomiky doslova raketovým tempom. V tom čase nikto ani len nepomyslel na to, že by chcel tento exkluzívny „klub vyspelých“ opustiť. Z čerpania výhod však postupne začali vyplývať aj isté povinnosti, z ktorých už mnohé členské krajiny radosť nemajú. Či už hovoríme o zodpovednom plnení svojich záväzkov v prípade Grécka, alebo o povinnosti umožniť vstup na svoje územie a pobyt na ňom ktorémukoľvek občanovi EÚ v prípade Británie.

Hlavný rozdiel medzi oboma krajinami a ich prípadným odchodom z EÚ, respektíve eurozóny, je podľa Martina Reguliho z Nadácie F. A. Hayeka v tom, že kým v prípade Grécka by sme prišli o najslabší článok reťaze, odchod Veľkej Británie by sme mohli pocítiť omnoho silnejšie. „Teoretický odchod Grécka znamená snahu EÚ o zabránenie dosahu na európskych veriteľov a možného domino efektu na podobne slabé krajiny. Naopak, Brexit možno nebude z krátkodobého hľadiska tak cítiť ako Grexit, avšak dlhodobo môže skrývať oveľa väčšie riziká,“ vysvetľuje Reguli.

Tie sa, pochopiteľne, skrývajú najmä v naštrbení politickej dôvery a jednoty, ktorá sa za ostatných 60 rokov v západnej Európe vybudovala. Teoreticky by to mohlo znamenať spustenie lavínového efektu a zlyhanie celého konceptu jednotnej Európy. Nezanedbateľné sú aj ekonomické riziká. Jedným z nich je fakt, že Briti sú veľmi štedrými donormi bruselského rozpočtu. „To znamená, že prípadné vypadnutie týchto príjmov by spôsobilo dieru, ktorú by bolo treba zaplniť buď hľadaním dodatočných príjmov, alebo škrtaním niektorých výdavkov,“ hovorí Radovan Geist z portálu Euractiv. sk.

Podobne sa na túto problematiku pozerá aj Martin Vlachynský z INESS. Odchod Grécka by sa podľa jeho slov dal skôr považovať za signál, že v eurozóne sa začínajú ozdravné procesy. „Odchod Británie by bol skôr signálom toho, že EÚ sa vydala cestou posilnenia byrokratického a centralistického nazerania na ekonomiku,“ tvrdí. Referendum, v ktorom by sa malo rozhodovať o budúcnosti Veľkej Británie v rámci EÚ, by sa malo konať v roku 2017.

Britský vlastný gól

Znovuzvolený britský premiér David Cameron dal pred voľbami takýto prísľub a existuje veľká šanca, že ho aj dodrží. Musel totiž nejakým spôsobom uspokojiť priaznivcov strany UKIP. Tá si pod vedením Nigela Faragea získala popularitu najmä vďaka svojmu euroskepticizmu. A hoci Farageova strana vo voľbách prepadla a sám predseda z jej čela odstúpil, podľa britských analytikov stačí neusporiadať referendum a UKIP môže získať v nasledujúcich voľbách aj 50 kresiel v parlamente.

Otázkou zostáva, čo by Británia odchodom z Európskej únie získala. Z politického hľadiska by získala možnosť ešte prísnejšie regulovať prisťahovalectvo na ostrovoch – vec, ktorá trápi mnohých Britov. „Z krátkodobého ekonomického hľadiska by mohla Británia ušetriť zdroje, ktoré do EÚ nalieva,“ hovorí Reguli. Na druhej strane však z údajov Kráľovskej ekonomickej spoločnosti v Manchestri vyplýva, že ekonomika Veľkej Británie do roku 2008 narástla o štvrtinu viac, ako by sa jej to podarilo bez členstva v EÚ. Na tom má podiel najmä otvorený vnútorný európsky trh. Vystúpenie z EÚ by síce nemuselo znamenať vystúpenie zo zóny voľného obchodu, no o istote tu hovoriť nemožno. „Do istej ekonomickej izolácie by ju napríklad mohli dostať európski politici ako trest za odchod,“ teoretizuje Vlachynský. Zároveň však pripomína, že žiadna jasná stratégia Bruselu, čo robiť v prípade Brexitu, zatiaľ neexistuje.

Dokonca aj nedávna štúdia britskej vlády zaoberajúca sa deľbou kompetencií nenašla v ani jednej z 32 správ dostatočný dôvod na to, aby mohol Londýn žiadať od Bruselu návrat nejakých právomocí. V každom prípade by však konkrétne ekonomické dôsledky „exitu“ záviseli od následného nastavenia vzťahu medzi Britániou a EÚ. „Pri takom silnom previazaní britskej ekonomiky na kontinentálny trh nevidím dôvod, prečo by mal odchod z únie Británii ekonomicky pomôcť,“ uzatvára Geist.

Peter Kapitán

Finweb, 12.5.2015