Najlepšie opatrenie

Živnostníci sú zdrojom len relatívne malej časti príjmov štátneho rozpočtu (napríklad tvoria len 6% vybratej DPFO) a akékoľvek zvýšenia sú len kozmetickými úpravami dvojmiliardového deficitu, ktoré sú naviac bleskovo vymazané jedným či dvoma udelenými stimulmi, či inými výdavkami.

Avšak práve na túto skupinu mali konsolidačné opatrenia vlády jeden z najtvrdších dopadov. Vláda to obhajovala obľúbeným predsavzatím, že daňovo-odvodové podmienky živnostníkov treba priblížiť podmienkam zamestnancov.

To, že sociálna vláda zlyháva pri pochopení rozdielu medzi podnikaním a pracovným pomerom, nie je veľkým prekvapením. O to zarážajúcejšie však je, že ekonomický týždenník Trend zaradil „Zvýšenie daňového zaťaženia živnostníkom – zrovnoprávnenie zaťaženia so zamestnancami“ medzi výber najlepších opatrení tejto vlády. Práve v čase, keď stovky živnostníkov bojujú aspoň o pár percent sľúbenej odmeny za prácu pre Váhostav. Stovky živnostníkov, ktorí naďalej musia platiť nemalé a neustále zvyšované minimálne odvody, či odviesť DPH z neexistujúcich príjmov. A nemusí sa jednať len o firmu legendárneho oligarchu, so živnostníkmi si neraz vyutierajú dlážku aj podniky vo verejnom vlastníctve.

Rozdielov medzi podmienkami zamestnanca a živnostníka nájdeme mnoho – dovolenka, pracovný čas, administratíva, odbory, či trestnoprávna ochrana (trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Tr. zák). Kľúčový rozdiel je však jeden – podnikateľské riziko. Živnostník nesie za svoje kroky finančnú zodpovednosť a slabý výkon (hoci aj spôsobený platobnou neschopnosťou druhej strany) bude pre neho znamenať nulové, či dokonca záporné príjmy. Žiadne odstupné. Preto stavať rovnítko medzi živnostníkov a zamestnancov je ekonomický nezmysel.

To neznamená, že vláda nemôže dospieť k záveru, že živnostníci by mali platiť viac. Akurát to viac – by nemalo vychádzať z toho, koľko platia zamestnanci, ale z toho, koľko a akých verejných služieb živnostníci spotrebovávajú (stačí si porovnať dĺžku pracovnej neschopnosti). Nebetónovať systém sociálneho zabezpečenia nastavovaním minimálnych dôchodkov – a s týmto argumentom potom dvíhať odvody živnostníkom. Za nízke odvody patrí nízky dôchodok. A alternatívou tejto rovnice – bez práce nie sú koláče, žijú živnostníci celý život a veľmi dobre jej rozumejú.