Dve tretiny Slovákov pracujú za nižšiu mzdu, ako je priemerná: Makáme viac ako Rakúšania, no zarobíme 4-krát menej! (Nový čas)

V porovnaní s rokom 2010 si Slováci za rok 2013 odrobili o 37 hodín menej, povedal pre Nový čas 23.4.2015 Radovan Ďurana.

Až 1 770 hodín! To je čas, ktorý ročne strávi priemerný Slovák v práci. Hoci v počte odpracovaných hodín rozhodne nepatríme na chvost rebríčka, s platmi sme na jeho konci.

Menej pracujú, ale zarábajú viac napríklad Nemci, Taliani a Rakúšania. Podľa analytikov môžu za to viaceré faktory, ako sú úroveň ekonomiky či vymáhateľnosť práva. Ako sú na tom ostatné krajiny, ukázali údaje z Eurostatu a analýza OECD. Priemerný ročný počet odpracovaných hodín je definovaný ako celkový počet skutočne odpracovaných hodín za rok vydelený priemerným počtom ľudí v zamestnaní za rok. Zahŕňa pravidelné práce na plný a čiastočný úväzok a platené aj neplatené nadčasy. Údaje zahŕňajú zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. „Napriek relatívne dobrému postaveniu Slovenska v rebríčku sa naďalej roztvárajú nožnice medzi malou skupinou vysokopríjmových ľudí a veľkým počtom nízkopríjmových,“ uviedol Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík. Po­dľa neho viac ako 2/3 Slovákov pracujú za mzdu nižšiu, ako je priemerná. Na jednej strane za posledných 15 rokov narastá nepomer medzi tržbami firiem, nárastom ziskov a zvyšovaním produktivity práce. Na druhej strane sú nižšie nárasty platov.

V krajinách, ako sú Rakúsko alebo Nemecko, kopíruje nárast produktivity práce aj rast miezd. Pomerne veľké rozdiely v počte odpracovaných hodín za rok súvisia so štruktúrou zamestnanosti, no najmä s možnosťou pracovať na čiastočný úväzok. „Holandsko má najnižší počet odpracovaných hodín, no takmer 40 % zamestnancov pracuje na skrátený úväzok,“ vysvetlil Martin Barto, hlavný stratég Sberbank. Ako ďalej uviedol, výška platov nie je úmerná počtu odpracovaných hodín, pretože vyššie platy sú v štátoch, kde je počet odpracovaných hodín nižší než priemer OECD. Je to napríklad Dánsko. „Výška platov súvisí s produktivitou práce, stavom ekonomiky, korupciou či vymáhateľnosťou práva,“ dodal Barto. Podľa neho je to jeden z dôvodov, prečo Slovensko, ktoré dosahuje viac než 82 % produktivity únie, má len tretinovú úroveň platov. „V porovnaní s rokom 2010 si Slováci za rok 2013 odrobili o 37 hodín menej,“ zdôraznil Radovan Ďurana z INESS. Dodal, že 1 770 hodín práce za rok je na úrovni priemeru OECD. „Na Slovensku určite nepracujeme do pretrhnutia. Spojené štáty môžu o našej päťtýždňovej dovolenke len snívať,“ uzavrel Ďurana.

Nina Lednická

Nový čas, 23.4.2015