Druhá šanca pre autá do zásuvky (Hospodárske noviny)

Hospodárske noviny citujú 22.4.2015 v téme elektromobilov Martina Vlachynského.

Znižovanie emisií a oslobodenie od závislosti od drahej ropy nasmerovali pozornosť na nielen ekologickejšie, ale aj lacnejšie formy automobilovej dopravy. Klasický spaľovací motor čoraz viac striedajú hybridy s kombinovaným spôsobom pohonu. Dnes však najrýchlejšie rastie počet áut "do zásuvky" s čisto elektrickým pohonom.

Elektromobily však majú problém: chýbajúcu infraštruktúru dobíjacích staníc. Podpora vlád je namieste len vtedy, ak je zrejmá ich budúca efektívnosť. Komerčné prostredie obvykle rozhoduje o tom, či sa perspektívna technológia naozaj presadí, alebo skončí zabudnutá v slepej uličke pokroku. Sú autá na elektrinu vhodným modelom do budúcnosti natoľko, aby štáty podporili komerčné prostredie a financovali siete? A nie sú plány "elektrických vizionárov" - ako je napríklad excentrický miliardár Elon Musk so svojím autom Tesla - príliš ambiciózne?

Elektrina nad ropu
Vždy, keď ľudstvo prechádza na novú formu technológie, mení sa paradigma, ktorá dokáže na jednej strane pochovať zavedených gigantov, neschopných rozpoznať znamenia časov, zároveň sa z tohto popola zrodia noví hráči s revolučnými technológiami. Skrátka, každá zmena má svojich víťazov, ktorí staré štruktúry pošlú na smetisko dejín. Lenže: dokážeme včas rozlíšiť, čo je história a čo sú smeti?

Paradoxne, práve elektrický pohon áut už historicky jeden paradigmatický zápas prehral. Nie je totiž nový. Koncom 19. storočia, keď sme odkývali "storočiu pary", hľadala západná civilizácia novú formu pohonu. Ten mal vzísť práve zo súboja elektriny s ropou a dnes netreba dodávať, kto tento zápas vtedy vyhral. Má to svoju logiku: dobovo drahá elektrina a ropa, ktorá sa javila ako lacný zdroj energie. Nečudo, že práve benzínový pohon začiatkom 20. storočia (nielen) automobilky rozpoznali ako "nástupcu pary" a vybudovali okolo neho celý automobilový ekosystém, ktorý sa celé storočie zdal nedobytný.
Dnes sa to zdá ako iný svet. Prešlo sto rokov a všetko je inak. Vytriezveli sme z viery, že ropa je nevyčerpateľný zdroj. Cena rastie, na jej kľúčových zdrojoch na Blízkom východe sedia politicky nestabilné režimy a emisie na Západe vzklíčili vedomie morálnej viny. Producenti elektriny, naopak, tvoria prebytky, silová elektrina je mimoriadne lacná a jej spotreba stagnuje. Z historického kontajnera tak niektorí vizionári vytiahli a oprášili staronový zdroj. Elektrina je opäť v hre.

Domáci potenciál
Naši domáci Muskovia a lobisti pre elektromobilitu upozorňujú na zrejmý fakt: elektromobilita je prierezový segment a práve Slovensko má v jej inovačnom potenciáli veľkú perspektívu. Sme najväčším producentom áut na obyvateľa a v automobilizme máme aj historicky silné zázemie. Zároveň máme silný energetický segment. Cez spojenie týchto chrbtových kostí našej ekonomiky ide teda o oblasť, kam by mohla malá krajina nasmerovať svoje obmedzené inovačné pohľady.

Vládna stratégia podpory elektromobility pritom identifikovala jeden zaujímavý rozmer: napriek ataku na miliónovú hranicu vyrobených áut ročne máme v tejto oblasti len veľmi slabé vývojové kapacity. Zjednodušene povedané: PSA, KIA či VW u nás nevymýšľajú, ale najmä montujú. Práve tieto naše zanedbané, no nezanedbateľné kapacity by sa mali oprášiť cez spojenectvá univerzít, vývojárov, súkromných podnikov a regionálnych samospráv.
Zárodky tejto filozofie už aj vidieť. S podporou verejných grantov vznikol medzi Viedňou a Bratislavou dvojročný pilotný projekt VIBRATe na podporu elektromobility za vyše milión eur, kde konzorcium domácich a rakúskych firiem buduje nabíjacie stanice, čím tvorí "zelenú trasu" medzi týmito dvoma metropolami. Prvú rýchlonabíjaciu stanicu otvorili pred dvomi rokmi v Bratislave.

Na Strojníckej fakulte STU vznikol študentský pretekársky tím STUBA Green Team. V spolupráci so súkromným sektorom vyvíjajú jednomiestne pretekárske elektromobily, s ktorým sa následne zúčastňujú na medzinárodných súťažiach seriálu Formula Student. Mimochodom, bratislavský Volkswagen začal ako prvý z celého koncernu sériovo vyrábať autá na čisto elektrický pohon, malé autíčka modelu e-up.

Zelené pochybnosti
Silné stránky elektromobility na Slovensku však brzdí niekoľko faktorov. Najväčší inovačný potenciál majú krajiny, kde sa výskum považuje za plnohodnotnú zložku ekonomického rozvoja, nielen za jej zbytočne drahú slúžku. Slovensko svojimi výdavkami na vedu a výskum medzi takéto krajiny nepatrí (platí to aj pre veľké súkromné podniky). A nepatríme ani medzi tých, čo si život komplikujú ekologickými témami.

Inštitút pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS) perspektívu elektromobilov spochybňuje. "Elektrické autá dnes existujú len vďaka regulátorom," tvrdí vo svojich záveroch analytik INESS Martin Vlachynský. Podľa neho elektromobily zatiaľ nedokázali obstáť na trhu. Na celom svete je ich len 400-tisíc, na Slovensku sotva štyridsať. Aj keby sa počet hybridov a elektromobilov do roku 2020 zvýšil na 25 000, ako predpokladá vládna stratégia, stále by šlo len o zlomok. Podľa Vlachynského stratégia zvýhodňuje malú skupinu bohatších motoristov. Ostro kritizuje aj regulácie zo strany EÚ, ktorá žiada, aby členské štáty do roku 2020 vytvoril minimálnu sieť nabíjacích staníc. Na Slovensku by ich mali vyrásť štyri tisícky, v Nemecku dokonca 150-tisíc.

Zelená cesta
Skeptický postoj k štátnym dotáciám má aj šéf Asociácie pre rozvoj elektromobility Peter Badík. "Na Slovensku sa negatívne vníma čokoľvek, čo sa dotuje. Elektromobilita by bola rovnako ostrakizovaná ako obnoviteľné zdroje, čo by vyústilo do iracionálnych diskusií."

Badík je partnerom v súkromnom konzorciu GreenWay, ktoré sa snažilo dokázať efektívnosť elektromobility na komerčnej báze. Nebola to ľahká úloha. Elektromobily sú stále dvoj- až trojnásobne drahšie ako konvenčné autá a chýba im nabíjacia infraštruktúra. Dokážu však jazdiť mnohonásobne lacnejšie. Logika trojčlenky tak hovorí jasne: ekonomickosť sa dá preukázať len intenzívnym jazdením.

GreenWay po Slovensku vybudovalo sieť nabíjacích staníc a istej prepravnej spoločnosti - ktorá bola súčasťou konzorcia - prerobili konvenčné dodávky na elektrický pohon. Efektívnosť prevádzky mali dosiahnuť na hranici 250 najazdených kilometrov denne. Nič pre bežného šoféra s osobným autom, no ak by preukázali ekonomickosť prevádzky logistických firiem, ktoré najazdia veľa, mohli by sa následne spoľahnúť na ďalší predpoklad technologických revolucionárov: postupne, ako vývoj stlačí cenu, biznis sa rozšíri aj medzi iné segmenty (napríklad taxíky) a bude sa pomaly roztvárať ako vejár.

Taký bol plán. Bohužiaľ dnes Peter Badík priznáva, že celkom nevyšiel. "Pochopili sme, že Slovensko na rozvoj takéhoto projektu nie je úplne ideálna krajina, vnímanie ľudí nie je možné tak ľahko otočiť," vzdychne si. Veľký problém bol v dojazde dodávok, ktoré zhasínali po 90 kilometroch a ich dobitie trvalo dvadsať minút, čo pre logistickú spoločnosť nie je ktovieaké terno.

No partneri GreenWay to nevzdávajú: "Naše aktivity sme nasmerovali do zahraničia, kde je záujem o podobné služby podstatne väčší." Pojem "služba" Badík používa schválne. GreenWay by malo pôsobiť ako operátor na spôsob telekomunikačných operátorov: postaví infraštruktúru, ponúkne elektromobily a dopravné spoločnosti si budú len platiť za kilometre. Podobne, ako si na mobile predplácame minúty. V Rakúsku zatiaľ rozbehli spoluprácu s treťou najväčšou domácou logistickou firmou. "Ak chcete robiť niečo veľké, nejde to na malom trhu."

Vizionár z Marsu jazdí na elektrinu

Najslávnejším vizionárom elektromobilov je zakladateľ Pay Pallu Elon Musk. Ten okrem iného plánuje medzi San Franciscom a Los Angeles vytvoriť podzemný tunel, kde by ľudia cestovali "vystrelení" ako pingpongová loptička a za pár desiatok minút dosiahli cieľ. Sníva aj o tom, že jeho vesmírne investície ľuďom ešte v tomto storočí umožnia život na Marse (Musk by tam dokonca rád dožil).

Z balíka jeho (súčasníkmi vnímaných) bláznovstiev však jedno už dnes vyniká svojou rukolapnosťou: automobilka Tesla
Motors. Práve ona dokázala spochybniť nejeden predsudok o elektrických autách ako pomalých škaredých káčatkách
s dojazdom na koniec dediny.

Elektrické auto Tesla si síce nekúpite pod stotisíc eur, no už dnes dokáže konkurovať v segmente prémiových áut a ohrozovať Mercedes či BMW. Najnovšie Muskova "továreň na sny" podkopala aj presvedčenie, že výmena batérií v aute
je nepohodlný, komplikovaný a takmer neriešiteľný problém, keď verejne predstavil systém bleskurýchlej výmeny batérií (90 sekúnd) vo svojich elektromobiloch a zároveň zlepšil dojazd, ktorý sa stáva teoreticky neobmedzeným. V plánoch automobilky je postupne prinášať modely pre čoraz širšie publikum.

Matej Gašparovič

Hospodárske noviny, 22.4.2015