Nie štát, mladým pomohli firmy (Hospodárske noviny)

Podľa Jána Dingu projekty na podporu zamestnanosti predstavujú skôr predražený spôsob dotácie, ktorým zvýhodňujú vybraných uchádzačov o prácu na úkor iných, ale neriešia podstatu. Inými slovami - štát nerobí systematické zmeny, ktoré by dlhodobo pomohli trhu práce, povedal pre Hospodárske noviny 21.4.2015.

 "Znížime počet mladých bez práce," dušovala sa vláda za vládou. Vymýšľali nové projekty, prerábali pravidlá už zabehnutých, dotovali absolventov i firmy. Vojnu ľuďom bez práce do 25 rokov vyhlásila dokonca pred časom aj Európska komisia. Na vyriešenie tohto problému vyčlenila miliardy eur. Nič však nepomohlo podľa očakávaní. A pritom stačilo jediné - aby ekonomika začala rásť. Nezamestnanosť mladých tak začala klesať rekordnou rýchlosťou.

Kým od začiatku sa na Slovensku držala nad 30 percentami, za posledný polrok stačila padnúť na necelých 25 percent. Podľa štatistík Eurostatu ide o najnižšiu úroveň od marca 2009. "Trh práce sa stabilizuje. Pokles nezamestnanosti mladých je preto logickým výsledkom," tvrdí analytik Next Finance Jiří Cihlář.

Silné ročníky odchádzajú
V preklade ekonomika rastie, firmy majú viac zákaziek, a preto prijímajú nových ľudí.

Na Slovensku pritom nedávno padla aj dookola opakovaná formulka, že ekonomika musí rásť troma percentami, aby sa tvorili pracovné miesta. Podľa Národnej banky Slovenska to už nie je pravda a spoločnosti začínajú ľudí prijímať aj pri nižšom raste, konkrétne už pri dvoch percentách. No a presne to sa nám podarilo vlani splniť. Náš hrubý domáci produkt vzrástol o 2,4 percenta.

To, že ekonomika konečne šliape, však nie je jediný dôvod, prečo sa čoraz viac mladých dokáže zamestnať. Podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža sa pod to podpísal aj odchod ľudí do dôchodku. "Odchádzajú populačne najsilnejšie ročníky. To znamená, že sa na trhu uvoľňuje množstvo pracovných miest, ktoré obsadzujú mladí," vysvetľuje Baláž.

Podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) to však nie sú jediné dôvody. Pod pokles nezamestnanosti sa podpisujú aj prijaté vládne opatrenia, tvrdí. Ide napríklad o preplácanie mzdy firmy, ktorá zamestná človeka mladšieho ako 29 rokov. Cez tento projekt sa od jeho spustenia za dva roky zamestnalo približne 13-tisíc ľudí. Odborníci však príliš nadšení z týchto projektov nie sú. Podľa analytika INESS Jána Dingu predstavujú skôr predražený spôsob dotácie, ktorým zvýhodňujú vybraných uchádzačov o prácu na úkor iných, ale neriešia podstatu. Inými slovami - štát nerobí systematické zmeny, ktoré by dlhodobo pomohli trhu práce.

Milióny od únie
Aj napriek týmto kritickým hlasom štát plánuje naďalej cez rôzne druhy projektov dotovať mladých. V rámci projektu Európskej únie s názvom Garancie pre mladých totiž Slovensko dostalo 216 miliónov eur. Rezort práce z týchto peňazí chystá nové projekty. Jedným z nich chcú absolventom zabezpečiť minimálne na pol roka prax a mentorovanie vo firmách. Čoskoro by sa mal spustiť aj projekt Späť do školy. "Bude zameraný na dlhodobejšie kurzy nastavené v spolupráci so zamestnávateľskými zväzmi tak, aby títo ľudia mohli po ich absolvovaní plynule nastúpiť k zamestnávateľom na základe ich požiadaviek," objasňuje hovorca rezortu Michal Stuška.

Tam sa to však nekončí. Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu pracuje na novom návrhu, ktorý by mal pomôcť najmä regiónom, kde je nezamestnanosť vyššia ako 25 percent.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 21.4.2015