Váhostav môže zvýšiť štátny dlh (Sme)

Ako povedal pre Sme 20.4.2015 Radovan Ďurana, financovanie straty znamená pokles bohatstva krajiny.

Ak sa do štátnej banky nalejú milióny eur pre živnostníkov, štátny dlh a deficit môžu výrazne stúpnuť.

BRATISLAVA. Hoci o tom minister financií Peter Kažimír (Smer) nechce ani počuť, kauza Váhostav sa môže premietnuť aj do hospodárenia štátu. Podľa analytikov dokonca výrazne – štátny dlh môže stúpnuť až o 270 miliónov eur.

„Závisí to od viacerých faktorov. Od posúdenia Eurostatu až po finálne vymoženie pohľadávok od Váhostavu,“ konštatuje Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Kažimír to nepripúšťa. Pohľadávky od živnostníkov bude štát vykupovať z peňazí, ktoré na bankovom odvode zaplatili banky.

„Teda nerastie verejný dlh a nemá to ani dosah na deficit,“ opakoval v parlamente.
Rizikový krok

Kameňom úrazu je vykupovanie pohľadávok od podvedených živnostníkov. V najbližších týždňoch ho má rozbehnúť Slovenská záručná a rozvojová banka.

Podľa odhadov bude potrebovať vyše 30 miliónov eur, ktoré chce vláda odobrať zo štátnych finančných aktív. Tam je v súčasnosti pol miliardy eur, ktoré banky zaplatili na bankovom odvode.

Ódor však upozorňuje, že Eurostat môže tento krok zhodnotiť ako rizikový. „V takom prípade by presun peňazí zvýšil oficiálny dlh aj deficit,“ hovorí.

„Dokonca sa môže stať, že Eurostat preradí banku do okruhu verejných financií. To by zvýšilo verejný dlh aj nad rámec tejto transakcie,“ pokračuje.

Štátny dlh by sa tak zvýšil o všetky záväzky Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Na konci vlaňajška dosiahli 270 miliónov eur.
Na ťahu Eurostat

Zvýšenie dlhu nevylučuje ani analytik INESS Radovan Ďurana. „Plne súhlasím, že financovanie straty znamená pokles bohatstva krajiny,“ hovorí.

„Štátu totiž vzniknú reálne záväzky aj pohľadávky s otáznou vymožiteľnosťou,“ dopĺňa Peter Goliaš z INEKO.

Rozhodujúce slovo bude mať Eurostat. Ak banka nevymôže plnú výšku pohľadávok, dlh by mohol stúpnuť už v tomto roku. Plánovaný dlh na tento rok je na úrovni 53,4 percenta HDP. Sankčná hranica je na úrovni 55 percent HDP.

Jana Trebulová

Sme, 20.4.2015