Dotácie z EÚ nás likvidujú: Maďarská krava dostane viac ako slovenská (Plus 7 dní)

Spoločná poľnohospodárska politika je jedným z veľkých bôľov Európskej únie. Dotácie spôsobia len to, že poľnohospodári nebudú reagovať na potreby spotrebiteľov, ale budú vyrábať podľa ideálu bruselského úradníka, konštatoval pre Plus 7 dní 18.4.2015 Martin Vlachysnký.

Konkurencia nefunguje, ako by mala. Dotácie v poľnohospodárstve nie sú v krajinách Európskej únie vyrovnané.

Naši mliekari tvrdia, že zahraničná konkurencia môže ísť vďaka lepším dotáciám od únie a zároveň materských štátov pod výrobné ceny. Boja sa, že skrachujú. Chcú preto Slovákov naučiť, aby kupovali naše mlieko. Pomohlo by aj zrušenie dotácií.
Málo slovenského

Producenti mlieka a farmári idú presviedčať Slovákov, aby kupovali slovenské mlieko a mliečne výrobky. Rozbiehajú petíciu, ktorou majú ľudia žiadať zahraničné reťazce, aby zvýšili podiel slovenských mliečnych výrobkov na svojich pultoch. Tie totiž vinia z toho, že hoci sa tvária proslovensky, ponúkajú vraj len 50 percent slovenských potravín.

To je však neoveriteľné. Výkazy, ktoré reťazce povinne odosielajú ministerstvu pôdohospodárstva, totiž udávajú podiel predaných, nie ponúkaných potravín. A ten kolíše od 74 percent v COOP Jednote po 17 percent predaných slovenských výrobkov v Lidli.

Väčšina reťazcov sa pohybuje od 45 do 65 percent kúpených slovenských potravín. Mliekari trvajú na tom, že v okolitých krajinách je pomer domácich k cudzím výrobkom až osemdesiat k dvadsiatim percentám.

„Slovensko zaostáva aj v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov. Je to 160 kilogramov na osobu a rok. Odporučená dávka je pritom 220 kilogramov a priemer únie je 270 kilogramov,“ vysvetľuje Stanislav Voskár, ktorý zastupuje mliekarne.
Vykupujú lacno

Problém sú podľa nich aj obchodné reťazce, ktoré vraj tlačia cenu mlieka pod výrobné náklady. „Spracovatelia platia výrobcom 30 centov za liter mlieka. To však musí prejsť spracovateľským procesom. Odhad výrobných nákladov je 42 centov. Priemerná cena zabaleného mlieka však už poklesla pod 40 centov,“ kritizuje Voskár obchodníkov.

Voskárovi pritom trochu oponujú posledné dostupné štatistiky ministerstva pôdohospodárstva, ktoré priemerné ceny bez DPH za január udávajú od 41 do 51 centov za liter mlieka. Navyše podľa štatistík ministerstva asi tretinu januárovej produkcie trvanlivého predali mliekari do zahraničia ešte za nižšie ceny ako na Slovensku.

Voskár má pritom ťažké srdce na reťazce, ktoré podľa neho majú maržu od 20 do 120 percent. Len od roku 2009 vyprodukovali slovenskí producenti a spracovatelia mlieka stratu vyše 300 miliónov eur. Preto vraj zaniklo už 200 chovov dojníc.
Udávať?

„Čo sa týka trhových vzťahov, ministerstvo má obmedzené možnosti,“ reaguje hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Ako dodáva, existuje zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

„Ak sú slovenskí spracovatelia mlieka nútení predávať svoje výrobky za ceny, ktoré nepokrývajú ani ich náklady, je nevyhnutné preukázať to a obrátiť sa na ministerstvo financií,“ dodáva Hajnala.

Má to však aj háčik. Ak dostane obchodník pokutu, prirodzene nebude ďalej predávať produkty od nahlasovateľa. To sa stalo jednému malému pivovaru, keď sa mu nepáčilo, za aké ceny chcel od neho vykupovať pivo veľký reťazec.
Viac na kravu

Náš trh zaplavujú podľa mliekarov lacnejšie výrobky zo zahraničia. „Zatiaľ nám západní farmári nepredložili, že by to vedeli lepšie. Zúčastňujeme sa na kongresoch a tvrdia, že výrobná cena je okolo 40 centov na liter. Ak to platí, tak by mala byť cena dovážaných výrobkov vyššia, ako je v súčasnosti,“ myslí si Alexander Pastorek, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory.

Problém je hlavne v rozdielnych dotáciách v štátoch Európskej únie. „Ak zoberieme balík na farmy podobnej veľkosti ako u nás, tak napríklad vo Francúzsku je to minimálne o 30 percent viac. Kým naši poľnohospodári dostanú na jeden hektár 200 eur, v Holandsku a Dánsku sa tieto čiastky blížia k 400 eurám,“ dopĺňa.

Odlišná je aj dotácia na dojnicu. Maďari vraj dostávajú na rok o sto eur na kravu viac ako Slováci. Aj vďaka tomu môžu mlieko a výrobky z neho ponúkať lacnejšie. A teraz dokonca bez obmedzení, keďže pred pár dňami skončili v únii kvóty na mlieko.
Chybné vyrokovanie?

Podľa ministerstva pôdohospodárstva bol slovenský rozpočet na poľnohospodársku politiku do roku 2020 zvýšený takmer o 380 miliónov eur, čím vraj vytvorili základ na dorovnanie priamych platieb na úroveň okolitých štátov.

„Konkrétne sa podpora na dojnicu zvýšila v novom programovacom období z 81 na 379 eur. Chovné jalovice, ktoré neboli vôbec podporované, budú mať podporu 160 eur,“ vraví Hajnala.

S tým, že by mali farmári viac, však nesúhlasí exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon. „Ak Jahnátek povie, že je viac peňazí ako v predchádzajúcom období, má pravdu, ale nie je ich toľko, koľko ich malo byť. Keby zabezpečil to, čo bolo v prístupovej zmluve, nemáme len o túto sumu viac, ale ešte k tomu 450 miliónov,“ tvrdí Simon.

Podobný názor má aj líder strany Sloboda a Solidarita pre poľnohospodárstvo Ján Faltys. „V skutočnosti predmetom predvstupových dohovorov Slovenska do únie bolo vyrovnanie poľnohospodárskych dotácií, k čomu však nedošlo. Treba ukázať na ministerstvo pôdohospodárstva a na vládu ako celok, ktorá sa nijako, ale fakt nijako nevzoprela pri tomto porušení dohôd s úniou a neurobila proti tomu fakticky nič,“ hodnotí vyrokované dotácie Faltys.

Problém podľa neho je, že na Slovensku máme príliš veľa veľkých chovov, no únia viac dotuje menšie farmy.
Ideál podľa úradníka

Nad celou dotačnou politikou krúti hlavou aj ekonomický analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. „Spoločná poľnohospodárska politika je jedným z veľkých bôľov Európskej únie. Dotácie spôsobia len to, že poľnohospodári nebudú reagovať na potreby spotrebiteľov, ale budú vyrábať podľa ideálu bruselského úradníka,“ vysvetľuje Vlachynský.

„Je ťažké súťažiť na jednotnom trhu, ak nie sú jednotné pravidlá,“ dodáva aj Pastorek z poľnohospodárskej komory. Dotácie teda deformujú trh a miesto toho, aby pomohli slabším, ako napríklad našim mliekarom, ešte im život poriadne sťažujú.

Riešením by podľa Vlachynského mohlo byť napríklad to, keby začali tlačiť na vládu, aby v Bruseli presadzovala zrušenie dotačnej politiky alebo zákaz vývozu dotovaných potravín. S tým súhlasí aj Zsolt Simon. „Plošné zrušenie dotácií by pomohlo. Ak by žiadna krajina, ale ani z vlastného, nedotovala farmárov,“ prízvukuje.

Niektorí členovia únie totiž k európskym dotáciám vyplácajú producentom aj národné bonusy. Zakázať dovoz je podľa neho možné aj teraz, krajina však na to musí mať dostatočné dôvody, a ochranný zákaz môže trvať iba pol roka.
Viac čerstvého

Očakávať zrušenie dotácií alebo zákaz dovozu zahraničných potravín je skutočne naivné. Preto mliekari idú presviedčať spotrebiteľov, aby viac kupovali slovenské mlieko a naše mliečne výrobky. Možno sa im podarí petíciou dotlačiť reťazce, že ich viac zaradia na pulty. Aj ľudia možno budú musieť zmeniť svoje návyky.

„Chceme ísť smerom k čerstvému mlieku. Na Slovensku je pomer predávaného trvanlivého mlieka k čerstvému deväťdesiat k desiatim percentám,“ hovorí Voskár. Ako dodáva, je to aj tým, že pre obchodníkov je lepšie skladovateľné.

Na Západe však ľudia preferujú čerstvé mlieko. „Obsahuje látky, ktoré sú v trvanlivom zabité. Dokáže do organizmu rýchlejšie preniesť vápnikové a vitamínové zložky,“ vysvetľuje a dodáva, že pre výrobcov je tiež zložitejšie produkovať čerstvé mlieko.

Juliána Bieliková

Plus 7 dní, 18.4.2015