Nezamestnaných naozaj ubúda. Ľudia utekajú za hranice (Sme)

Čísla sa nezlepšujú vďaka vládnym politikám, ale napriek nim. Podnikateľský sektor u nás je totiž zaťažovaný čoraz vyššími daňami a byrokraciou, komentoval podnikateľské prostredie 10.4.2015 Ján Dinga.

Vyššie platy v zahraničí lákajú najmä mladých do 34 rokov. Odchádzajú do Česka, Rakúska a Nemecka, často na menej zaujímavé pozície.

BRATISLAVA. Kto znižuje nezamestnanosť na Slovensku? Štatistiky to ukazujú jasne – od roku 2009 je u nás najmenej ľudí bez práce. Od toho istého roku však stúpol počet ľudí, ktorí odchádzajú do cudziny.

Podľa analytikov to nie je náhoda a odliv mozgov bude pokračovať. Napríklad zdravotná sestra v Rakúsku dostane viac ako lekár u nás.

Vlani odišlo za hranice 134-tisíc ľudí. Skoro polovica z nich nemala ani 35 rokov. Prácu si nevyberali, uplatnili sa ako murári, čašníci či opatrovatelia.

Išlo o druhý najväčší odchod za prácou od roku 2009. Štatistický úrad upozorňuje, že mnohí z nich boli v cudzine len dočasne. Aj napriek tomu vylepšili naše čísla nezamestnanosti, ktoré sa sústavne znižujú.

Ministerstvo práce to vidí opačne. Nezamestnanosť klesá preto, že sa u nás vytvárajú nové miesta, tvrdí hovorca rezortu Michal Stuška. Zároveň vyzdvihuje rôzne nástroje a opatrenia štátu, ktoré k tomu prispeli.
Idú za lepším

Najviac Slovákov odchádza do Česka, Rakúska, Nemecka a Veľkej Británie.

Príčiny netreba hádať, sú to vyššie platy a viac možností. „Ale aj snaha nabrať nové skúsenosti, spoznať svet a cestovať,“ hovorí hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Dopĺňa, že vycestovať za prácou nemusí byť zlé, najmä pre človeka z chudobnejšieho regiónu. „Aj keď ideálna by bola práca doma.“

Slovensko tak ročne prichádza o tisícky ľudí.

„Mladým ľuďom sa nechce čakať na úrade práce. Sú tesne po škole, ovládajú jazyky a potrebujú peniaze. V zahraničí dostanú za jednoduché práce viac ako u nás za kvalifikované,“ hovorí Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.

Za nižšou nezamestnanosťou teda nestojí štát, upozorňuje analytik INESS Ján Dinga.

„Čísla sa nezlepšujú vďaka vládnym politikám, ale napriek nim. Podnikateľský sektor u nás je totiž zaťažovaný čoraz vyššími daňami a byrokraciou,“ uvádza analytik. To podľa neho obmedzuje rast firiem a vytváranie nových pracovných miest na Slovensku.

Začarovaný kruh

Nájsť riešenie nie je jednoduché. Museli by sa vytvoriť nové pracovné miesta a škola by sa musela previazať s praxou.

„Na úradoch práce je veľa dlhodobo nezamestnaných, ale aj mladých ľudí. Máme problém nielen pri vytváraní pracovných miest, ale aj na strane pracovnej sily. Jej zručnosti a schopnosti nemusia zamestnávateľom stačiť,“ upozorňuje Gábriš.

Štát však musí konať premyslene, aby ostatným nepoškodil.

„Vládne politiky vždy zvýhodňujú jednu skupinu nezamestnaných na úkor druhých. Ak vláda zvýhodní 29-ročných uchádzačov o prácu úľavou na odvodoch, o to menej úspešných bude 30-ročných uchádzačov,“ hovorí Dinga.

Podľa Halása môže byť problémom aj to, že sú Slováci považovaní za lacnú pracovnú silu. To im zväzuje ruky a nedokážu si za prácu vypýtať viac.

Aj preto odchádzajú do zahraničia, kde síce často končia na nižších miestach, ale lepšie platených ako doma.

Jana Trebulová

Sme, 10.4.2015