Štátu pošle každý Slovák 6326 eur. Kam tie peniaze idú? (SME)

Radovan Ďurana vysvetloval cenu štátu pre denník SME. 6.4.2018 

Účet za služby štátu zostavuje každý rok inštitút INESS.
Ľudia každoročne odvedú štátu na daniach a odvodoch čoraz viac. Tento rok to je v priemere
6326 eur, čo je o 126 eur viac ako vlani.
Vyplýva to zo špeciálneho bločka (takzvaného účtu za služby štátu), ktorý každému občanovi vystavil inštitút
INESS v spolupráci s denníkom SME.
Kam idú peniaze?
Na ilustráciu, človek s platom tisíc eur v hrubom musí pracovať šesť mesiacov, aby na tento účet za služby
štátu zarobil. Človek s platom 800 eur by musel pracovať takmer osem mesiacov.

„Štát polovicu daňových príjmov získava tak, že uvaľuje odvody a dane na mzdy. Keďže neznižuje ostatné
dane, príjmy štátu nevyhnutne rastú. Okrem toho, ako rastú platy ľudí a spotreba domácností, tak občania platia
nielen viac v rámci výplaty, ale aj pri nákupoch,“ vysvetľuje analytik INESS Radovan Ďurana, prečo sa suma,
ktorú ľudia odvedú do štátnej pokladnice, postupne zvyšuje.
Čo je účet štátu Cieľom bločka je priblížiť ľuďom cenu za štátne služby v sumách, s ktorými sa denne
stretávajú. Prepočet je zjednodušujúci a ilustračný. Pracujúci platí za služby štátu, pochopiteľne, viac ako dieťa či
dôchodca.
Na druhej strane treba uviesť, že suma 6326 eur nie je tým, čo by občanovi zostalo, ak by hypoteticky
neexistoval štát.
Peniaze by ľudia museli použiť napríklad na nákup vzdelávacích služieb. „Akurát podľa vlastného uváženia,“
dodáva Ďurana.
Najväčšia časť z peňazí, ktoré platíme štátu, putuje na dôchodky. Na jedného človeka vychádza príspevok na
dôchodky v prepočte 1096 eur.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že na dôchodky dávame veľa, no počet dôchodcov každý rok výrazne stúpa.
Spolu s ním rastú aj výdavky na penzie.
Napríklad v januári bolo podľa Sociálnej poisťovne na Slovensku 1,39 milióna penzistov. Oproti minulému
roku je to viac o 10,7 tisíca. To, že práve výdavky na penzie sú najvyššie a neustále rastú, nie je ničím
neočakávaným.
Prečítajte si tiež:Do 65 rokov, Richter chce do ústavy odchod do penzie
Odborníci neustále upozorňujú na to, že štát časom nebude mať dostatok peňazí na to, aby dokázal ľuďom
vyplácať penzie v súčasnej výške.
Vláda tak bude musieť pristúpiť k reformám, k znižovaniu dôchodkov či, naopak, k zvyšovaniu daní.
Obrovský balík peňazí putuje aj na zdravotnú starostlivosť. V prepočte jeden človek na ňu prispeje sumou 847
eur.
„Kľúčová je otázka, čo to ľuďom prináša. Vyššie výdavky neznamenajú automaticky lepšie služby, o čom sa
Slováci presviedčajú každodenne. I napriek rastúcim zdrojom vzniká dlh najmä v štátom vlastnených
zariadeniach, ktoré nie sú spravované dostatočne efektívne, na čo doplácajú práve pacienti,“ hovorí Ďurana.
Na rodiny ide viac, na dopravu menej
V tomto roku vzrástli aj výdavky na podporu rodín. Jeden človek prispeje na tento účel sumou 312 eur, čo je o
26 eur viac ako minulý rok.

Za rastom sú podľa Ďuranu napríklad vyššie výdavky na sociálne služby (napríklad bezpečné ženské domy),
kde sa nastavil nový systém financovania.
Časť financovania sa napríklad z pliec krajov presunula do kompetencie štátu.
Na tento rok sú výdavky na sociálne služby v štátnom rozpočte naplánované v sume 138 miliónov eur. Oproti
schválenému rozpočtu na rok 2017 je to nárast o 49,7 milióna eur.

Na niektoré položky pôjde podľa bločku menej ako vlani. Napríklad na dopravu či ochranu životného
prostredia. Dôvodom sú eurofondy.
INESS v bločku tiež poukazuje na to, že štát v roku 2018 minie o 2,1 percenta viac peňazí, ako vyberie. Preto
podľa inštitútu vzrastie aj dlh každého občana, a to o 268 eur na sumu 8213 eur. Zjednodušene povedané, v
prepočte na hlavu– každý Slovák dlhuje viac, ako dlhoval vlani.
Vysoký dlh je pritom podľa odborníkov veľkým problémom. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan
Šramko v rozhovore pre SME opakovane upozorňoval, že s vysokým dlhom môže v čase krízy Slovensku hroziť
dokonca bankrot.
V poslednej kríze v roku 2008 sa totiž dlh Slovenska v podstate zdvojnásobil.
Vtedy sme to podľa Šramka zvládli, pretože sme do krízy vstupovali s pomerne malým dlhom (30 percent).

SME, 6.4.2018