Slovenské nemocnice sa stále zadlžujú. Ministerstvo tvrdí, že to rieši cez dlhodobé systémové reformy

Portál Zdravotnícky denník uverejnil vyjadrenie analytika Martina Vlachynského k zadlžovaniu nemocníc. 

Martin Vlachynský, INESS odpovedá na novinárske otázky:

"V momente, ako dosiahnu dlhy nemocníc istú kritickú hranicu (okolo 400-800 miliónov eur), vyvolá to politickú rekaciu v podobe nového kola oddlženia. Už ich bolo toľko (cca 7 od roku 2000), že sa jedná o viac-menej automatickú reakciu, aj keď samozrejme žiadna regulácia k nej napísaná nie je, deje sa ad hoc.

V "bezplatnom" zdravotníctve je všade tlak na nárast spotreby nad úroveň dostupných zdrojov. V nemocniciach je to najviditeľnejšie preto, lebo nemocnici sa ťažko manažuje dopyt (nie je ľahké vyhodiť pacienta...) a zároveň vďaka neustálemu oddlžovaniu nie je dostatočný tlak na efektívnosť prevádzky (zaujímavý by bol najmä audit pracovných úväzkov v niektorých veľkých nemocniciach) a efektívnosť predaja - rozumej vyjednávania s poisťovňami. Pripomínam, že máme na Slovensku štátne nemocnice, ktoré sa enzadlžujú. Sú to najmä špecializované ústavy, ktoré prešli transformáciou na akciové spoločnosti a zároveň majú dlhodobo dohodnuté výhodnejšie úhrady s poisťovňami.

Teoreticky môžeme povedať, že štátne nemocnice by mali využiť svoju pozíciu na trhu a vyjednať s poisťovňami výhodnejšiu výšku úhrad. Ale ak by sa to aj podarilo, znamenalo by to len posunutie horúceho zemiaku v podobe strát na poisťovne. Nutná je kombinácia postupnej zmeny úhrad (v tomto snáď pomôže DRG systém) v kombinácii s tlakom na vyššiu efektivitu (transformácia, tvrdé rozpočtové obmedzenia, ale aj kapitál na investície) a prísnejším manažmentom dopytu (drahé nemocnice dnes čiastočne suplujú doliečovacie ústavy a domovy dôchodcov). Na konci dňa tu ale aj tak ostane tlak na viac peňazí v celom systéme, ten tlak by mal byť aspoň ako-tak pod kontrolou."

Celý článok zo dňa 26.10.2023 si môžete prečítať tu.