Nezľahčujme dopady opatrení

Pandémia začala globálnym podcenením rizika, ktoré so sebou nový vírus niesol. V súčasnosti však začínam mať pocit, že situácia sa preklápa. Najmä politici majú tendenciu bagatelizovať dopady ich epidemických opatrení na spoločnosť.

Najľahšie sa ráta život za život, zdravie a zdravie. Takmer nefunkčné ambulancie, CT či MR len pre akútne prípady, odložené operácie. Koľko ľudí na to doplatí životom? Každý mesiac sa viac ako 2800 Slovákov dozvie, že majú rakovinu. Voči koľkým z nich už rakovina získala mesačný náskok a voči koľkým dvojmesačný? Skoro 1000 Slovákov dostane počas jedného mesiaca cievnu mozgovú príhodu a skoro 400 zažije akútny koronárny syndróm (ľudovo „infarkt“) a stovky týmto diagnózam podľahnú. Koľkí s prvými varovnými príznakmi odložia návštevu lekára? Môžeme pokračovať zanedbanými existujúcimi psychiatrickými pacientami, neskorým záchytom iných infekčných chorôb (syfilis, HIV...), či zhoršenou kvalitou pre bolesti chrbtice, neuskutočnené operácie očí, kĺbnych implantátov, problémy s chrupom a ďalšími. Češi sa už chystajú rátať sekundárne obete opatrení v zdravotníctve.

Nezanedbateľný dopad na zdravie a životy bude mať aj ekonomický úpadok. Kým ekonomická kríza v roku 2008 mala značne stlmený dopad na bežných Slovákov (na nezamestnanosť sme boli zvyknutí, akcie nekupujeme a o domy sme neprichádzali), táto kríza hneď od začiatku zasiahla desiatky tisíc bežných ľudí. Doslova z večera do rána sa prepadli zo strednej vrstvy do existenčných problémov, sú pod obrovskou dávkou stresu. Nejde len o týchto ľudí zo skupiny „2% HDP“. Životná úroveň je korelovaná so zdravím naprieč národmi.

Treťou úrovňou sú dopady obmedzení aj na nemateriálne prežívanie našich životov. Strata sociálnych kontaktov vedie k psychickým problémom. Psychické problémy vedú (aj) k samovraždám. Zásadný dopad majú opatrenia na kvalitu prežívania posledných dní u starých ľudí. Štúdia na domovoch dôchodcov zo 7 európskych krajín zistila, že do 1 roka od prijatia zomrie pätina klientov. Na Slovensku toto číslo nepoznáme, ale môžeme odtušiť, že lepšie nebude. COVID19 je postrachom domovov (tretina až polovica mŕtvych pochádza z domovov dôchodcov), no zároveň hrozí, že ak zodpovední neprídu s flexibilnejším systémom ako je totálna karanténa, nemalý podiel starkých už nikdy neuvidí svojich blízkych a život dožijú v „bezpečí“ na posteli medzi štyrmi stenami, obsluhovaní ľuďmi v maskách.

Štvrtým dopadom je dopad na našu budúcnosť. Na hodnoty, ktoré našej generácii zabezpečili relatívne slobodný, bezpečný a bohatý život. Politici naprieč svetom pod zámienkou pandémie upevňujú svoju moc, z večera do rána rušia mnohé občianske slobody, uzatvárajú hranice, spúšťajú neanonymné sledovanie občanov, či pripravujú plány znárodňovania. Občan nevie (rovnako, ako to nevie politik), ktoré opatrenia sú účinné a ktoré nezmyselné. Cenu koľkých životov má sloboda? V auguste oslavujeme SNP, v ktorom zahynulo skoro 14 000 ľudí v mene „abstraktných“ hodnôt.

Boj proti pandémii „za každú cenu“ môže stáť veľa životov a môže nás stáť budúcnosť. Preto je potrebné čo najrýchlejšie otváranie ambulancií, spustenie odložených operácii, ale napríklad aj pomôcť DSS hľadať spôsob ako umožniť návštevy, aj keby mali byt za sklom, či pomôcť ľuďom z 2% vrátiť sa do ekonomického života.

blog SME, 22.4.2020