Ekonomické reči #27: Fenomén degrowth: Rásť či nerásť?

V utorok, 21. novembra 2023 sme mali potešenie opäť vás privítať na diskusnom formáte Ekonomické reči. Tentoraz sme v príjemnom prostredí pri pive/vínku/čaji debatovali na tému: Fenomén degrowth: Rásť či nerásť? Diskutujúcimi boli Tomáš Imrich Profant, docent z Katedry medzinárodných politických vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Róbert Chovanculiak, analytik INESS, moderoval Radovan Ďurana, takisto z INESS.

Ako prvý sa k téme vyjadril Tomáš Imrich Profant, ktorý predstavil ideu degrowthu a vysvetlil, čo sú ciele hnutia a ako si degrowth hnutie predstavuje fungovanie ekonomiky a spoločnosti. Róbert Chovanculiak pokračoval svojím pohľadom na hnutie degrowth a protiargumentmi. Diskusia sa rozvíjala okolo množstva tém súvisiacich s degrowthom - ochrana životného prostredia, problematika udržateľného rastu, ekonomická situácia rozvojových krajín či rôzne modely fungovania ekonomiky a spoločnosti. Po moderovanej diskusii medzi rečníkmi nastal čas na otázky publika - o (ne)možnosti zlúčenia degrowthu s ekonomickým rastom, (ne)udržateľnosť terajšieho ekonomického rastu či ako sa degrowth filozofia odpovedá na otázku, ako skĺbiť degrowth, demokraciu a obmedzovanie určitých činností/slobôd.

Záznam diskusie bude k dispozícii čoskoro aj na tomto mieste a tiež na YouTube kanáli INESS či podcastových platformách ako nový diel podcastu #navrsku.

Medzi najdôležitejšie postrehy Tomáša Imricha Profanta v obhajobe degrowthu patrili nasledové:

Toto hnutie alebo filozofia by sa skôr sko „degrowth“ možno malo volať „agrowth“ - ako ateizmus. Primárnym cieľom nie je zmenšovať ekonomiku, ale zlepšovať udržateľnosť.
Ide o postupný pokles výroby a spotreby. Ide o to, aby sa zvyšovala životná úroveň pri raste rovnosti v spoločnosti. Súčasťou nerastu je prerozdeľovanie, aby sme mali výrazne nižšiu nerovnosť.
70 % nerastu sú sociálne politiky.
Rozdiel medzi recesiou a degrowthom je v tom, že degrowth je plánovaný (hoci spôsobí recesiu) a degrowth definuje, aké sektory majú klesať a aké rásť.
Nerast sa usiluje o decentralizáciu, firmy vlastnené zamestnancami.
Nerast je aj pomerne technofilné hnutie. No je dôležité určiť, ako smerovať inovácie, rozvoj a technológie. Botox je tiež vedecký pokrok, no nerast by sa usiloval o pokrok trochu iným smerom.
Nerast je do veľkej miery etatistický.
To, že ťahanie z biedy sa deje, je sporné tvrdenie. Chudoba klesá, keď používame túto metriku, to znamená 2 doláre 15 centov na deň. Koľko si kúpite v USA za 67 dolárov mesačne?
Nerast nedefinuje proces na vytiahnutie z chudoby, skôr upozorňujeme na veľmi nízku „hranicu chudoby“ – 2,15 dolára na deň, čo je nevyhnutné zvýšiť. Jedna z politík je byť spojený s trhom, druhá možnosť ktorá nie je považovaná za úspešnú, je substitúcia dovozu vlastnou výrobou, a potom marxistická je lokalizácia a izolacionizmus.
Významnou súčasťou čínskeho rastu boli politiky národnej industrializácie.
Región by mal byť skôr biologickou jednotkou než ekonomickou.
Ak to má ísť do nekonečna, tie náklady sa stávajú nekonečnými, to čo existuje dnes, je úplne neudržateľné.
Viete ľudí nejako motivovať, viete použiť nudging aby dodržiavali politiky nerastu a pod.
Cieľom je zmeniť zameranie firiem aby tým hlavným cieľom nebol zisk, no niečo iné, volá sa to eko-sociálny podnik.

Medzi najdôležitejšie postrehy Róberta Chovanculiaka patrili:

Ak niekto povie nerast (menej vyrábať a spotrebovať), ja to vidím ako recesiu
Nerast propaguje aj zvyšovanie minimálnej mzdy, zavedenie maximálnej mzdy, lokalizmus, zavádzanie družstiev, paternalizmu. Vidím to ako ľavicové, socialistické až marxistické idey pod jedným dáždnikom
Pre mňa ako ekonóma znie to, že „môže zároveň klesať HDP a stúpať kvalita života“, ako drevené želiezko a nedáva mi to zmysel. Ľudia žili stáročia na úrovni, ktorá oscilovala trochu hore-dole, ale až od 19. storočia sa znižovala napríklad úmrtnosť pri pôrodoch. Nebyť ekonomického rastu, dnes by sme žili oveľa smutnejší a chudobnejší život
Pripúšťam, že sociálne hnutia mohli dokážu ovplyvniť to, koľko sa komu ujde, no bez ekonomického rastu by nebolo čo rozdeľovať. Sociálne hnutia ovplyvnili delenie koláča, neboli však „rúrou“, v ktorom sa piekol.
Vyťahovanie ľudí z chudoby v rozvojových krajinách sa už deje. Ešte pred 60 rokmi žilo viac ako 60 % ľudí v extrémnej chudobe. Dnes je to 9 %. Potrebujeme liberalizáciu trhov a slobodu pre podnikateľov.
Keď sa pozrieme na ukazovatele ako doba dožitia, je zrejmé, že ľudia sa majú lepšie.
Už otec ekonómie Adam Smith zdôrazňoval dôležitosť deľby práce. Ak chcete zvyšovať a špecializovať produkciu, potrebujete rozšíriť trhy, spolupracovať vo väčších škálach až medzinárodne.
Nepovažujem túto politiku (nerast) za zlú osobnú politiku človeka, ale nemal by o tom rozhodnúť a zavádzať plošne nejaký politik.
My nie sme kobylky, ktoré (prírodné) zdroje budú míňať hlava-nehlava. My máme funkčný cenový mechanizmus - keď sa zvýši cena, spotreba sa zníži a bude efektívnejšia.

Radovan Ďurana, hoci moderátor, prispel aj do diskusie viacerými komentármi:

Mal by to byť štát, ktorý by určoval noty o tom, ktorým smerom sa má výskum uberať?
Čo by nerast kritizoval na Severnej Kórei, kde majú plnú zamestnanosť, funguje tu lokalizmus a zároveň je realizované minimum obchodu so zahraničím?
Evolučná psychológia človeka je daná biologicky. My si myslíme že máme slobodnú vôľu, no tieto inštinkty, že človek chce konzumovať viac cukru, viac cestovať a permanentne zlepšovať svoju životnú situáciu sú evolučne podmienené. Nerast očakáva zmenu v tejto psychológií, že človek nebude chcieť to, čo nemá.

Všetkým vám ešte raz veľmi pekne ďakujeme za účasť a inšpiratívnu diskusiu, špeciálne našim diskutujúcim: Tomášovi Imrichovi Profantovi a Róbertovi Chovanculiakovi. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, postrehy či návrhy na témy, ktoré by ste radi na Ekonomických rečiach rozobrali, budeme radi, ak nám dáte vedieť na našich sociálnych sieťach, alebo e-mailom na ina.secikova@iness.sk.

Už teraz sa tešíme na ďalšie posedenie!

---

Ekonomické reči sú pravidelný každomesačný diskusný večer určený ľuďom so záujmom o ekonómiu a aktuálne dianie. Neformálna atmosféra, kvalitní hostia, príjemné prostredie a inšpiratívna diskusia s priestorom na vaše otázky a rozhovory s celým tímom INESS.