eFaktúra – minimum radosti, veľa starostí

Práve v čase uväznenia krstného otca eKasy sa rozbehla debata o eFaktúre. No, debata. Ministerstvo financií oznámilo, že plánuje povinné okamžité online zadávanie všetkých faktúr od podnikateľov.

Pri otázkach kontroly daní ťahajú podnikatelia vždy za kratší koniec. Kto je proti, riskuje označenie za daňového podvodníka. Poctivý podnikateľ sa predsa nemusí báť vziať na svoje plecia akékoľvek množstvo nových povinností, ak je to pre blaho rozpočtu!

Dajme teraz bokom dôležitý fakt, že oveľa väčšie diery má rozpočet na strane výdavkov, ako na strane príjmov. Každá nová byrokracia by mala zvažovať svoje prínosy a náklady. Možno sa eFaktúre podarí zvýšiť daňový výber. Kontrolnému výkazu sa to pravdepodobne podarilo, v prípade bločkovej lotérie určite nie, pri  eKase to  to ešte nevieme. Poriadne analýzy ich efektu chýbajú. Platí, že DPH medzera sa od roku 2012 dramaticky zmenšila. Výnosy nových povinností sú klesajúce, každé ďalšie vybrané euro bude drahšie na výber.

A tých nákladov eFaktúry je požehnane. Táto povinnosť bude znamenať dramatickú zmenu vzťahu podnikateľ-účtovník. Účtovníci budú musieť prejsť z nárazového spracovávania (na konci mesiaca, štvrťroka) na nepretržitú podporu. Nie vždy a všade to bude možné, čo evidentne zníži pružnosť podnikateľských rozhodnutí. Každá chyba na faktúre (a že ich býva habadej) sa bude musieť zložito dvojmo opravovať. eFaktúra vyvolá množstvo nejasných situácií a zvýši mieru neistoty, keďže existuje veľká škála platobných vzťahov, v ktorých faktúry dnes nefigurujú.

Samozrejme, celé to bude treba softwarovo implementovať. To si bude vyžadovať obstarávania, licencie, pravidelné updaty a kopec starostí pre podnikateľov. Pre pripomenutie, IT záležitosti okolo eKasy boli prerastené podivnými zákazkami (spomeňte si na firmu CHDÚ) a utajovaním. Aj vtedy kritikov odpinkávali s tým, že predsa ide o boj sa daňovými podvodmi.

Nad tým všetkým stojí otázka, či stojí za tie peniaze navyše (ak teda vôbec nejaké budú) pre štátny rozpočet vybudovať ďalšiu vrstvu kontroly nad obyvateľmi Slovenska. Daňové úniky sa dajú vždy riešiť naháňaním páchateľov, nie kolektívnou vinou. Nástrojov na to vzniklo už dosť. Takto dostane úzka skupina ľudí moc nad kompletným prehľadom finančných tokov medzi podnikateľmi na Slovensku. Máme bohatú históriu zneužitia dôverných dát a každým dňom pribúdajú nové odhalenia. Zároveň má štát tragický prístup k ochrane dát. Septembrový únik osobných dát 400 000 testovaných ľudí je len čerešničkou na torte. Možno si poviete, že „naši ľudia“ sú za mrežami a odteraz to už bude dobré. Možno. Ale čoskoro sú tu ďalšie voľby a po nich ďalšie. A databázy ostanú...

HN, 8.2.2021