INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Pri téme školstva sa na Slovensku dlhodobo buduje dojem, že v ňom akútne chýbajú veľké peniaze. Nie je to však už tak úplne pravda. Predovšetkým vo vysokom školstve. Slovensko dáva na terciárne vzdelávanie (okrem vedy a výskumu) 0,79 % HDP. Priemer EÚ je 0,86 %. Z tohto pohľadu sme mierne pod priemerom, ale tento ukazovateľ neberie do úvahy výstupovú stránku - koľko vysoké školstvo vzdeláva študentov. To významne skresľuje porovnanie. 

Neexistuje veľa ukazovateľov, v ktorých by sa slovenské školstvo mohlo pochváliť, že dosiahlo ciele, ku ktorým sa zaviazalo. Jedným takýmto ukazovateľom je podiel absolventov vysokých škôl medzi mladými ľuďmi. Keď sme vstupovali do EÚ, dosahoval tento podiel 14 %. Minulý rok sa dostal na 40 %, čo zodpovedá cieľu, ktorý sme si kedysi dávno ambiciózne nastavili. To je tesne za priemerom EÚ (43 %) a predbehli sme napríklad Česko s konzervatívnejším cieľom (33,7 %) a Maďarsko (29,4 %). Za tento výsledok vďačíme hlavne ženám. Medzi mladými ženami má už skoro polovica vysokoškolský titul. Na Slovensku absolvuje vyšší podiel žien, ako je priemer v Európe.

V jednej obci dali žiakom tretieho až piateho ročníka prečítať vetu „pes má meno Dunčo“ a vypočítať príklad „46 mínus 17“. Tri štvrtiny zlyhali. Títo žiaci sú z domácností, kde nemajú prístup k základnej hygiene, občas hladujú a ich rodičia nemajú prácu. Žijú v generačnej chudobe. Títo žiaci síce navštevujú školu mnoho rokov, ale po jej dokončení ostanú funkčne negramotní.

Čo si predstavíte, keď sa povie 3.B trieda? Ja vidím miestnosť s veľkými oknami, za sebou zoradené lavice, pred nimi tabuľa a pred tabuľou učiteľ. Ten hovorí k žiakom rovnakého veku. Tento posledný znak je široko rozšírený na školách po celom svete, vrátane toho rozvojového. A špeciálne tam vytvára mnohé problémy.

Najskôr by malo Ministerstvo školstva dokázať, že vie zmeniť fungovanie školstva a vzdelávací zážitok detí z matematiky. A až potom môže začať uvažovať o povinnej maturite.

Téma nedostatku zdrojov vo vysokom školstve sa automaticky spája s nízkou úrovňou financovania. To však nie je jediné možné vysvetlenie. V nasledujúcej tlačovej správe ukážeme, že dôležitou príčinou nedostatku zdrojov v slovenskom vysokom školstve je neefektivita.

Školstvo sa dočkalo. Ministri súčasnej vlády sa predbiehajú, kto ohlási vyššie investície.

Veľmi krátke intelektuálne dejiny evolúcie, priznajme si, že máme problém.

Slovenské školstvo má problém vzdelávať deti postihnuté generačnou chudobou. Máme 50 škôl, kde sa 20-tisíc detí nenaučí ani základné gramotnosti. Potvrdzujú to aj PISA výsledky, podľa ktorých má u nás socio-ekonomické zázemie silný vplyv na výsledky detí. Netreba si klamať, je to náročná úloha. Ale nie je nevyriešiteľná. Slovensko nie je jediná krajina na svete, kde existuje tento problém. Množstvo projektov a experimentov v zahraničí ukázalo, čo funguje a čo nie.

Rekapitulácia: ľudia nie sú ťažné zvieratá. Bič na nich nefunguje. Ak chcete z ľudí dostať maximum, potrebujete mať správne nastavené incentívy (dlhodobý horizont plánovania) a iniciatívu (tlak na neustále zlepšovanie). Tieto môžu následne viesť k investovaniu.