INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Nepripomína vám to prvé covidové dni? Najskôr ignorovanie všetkých varovných príznakov a následne panika a explózia zlých a hlúpych nápadov, pardon – „riešení“. Hovorím samozrejme o cene elektriny a plynu.

Existuje viacero spôsobov, ako znižovať emisie skleníkových plynov. Na slovenskom príklade dotácií fotovoltiky si ukážeme, ako sa to robiť nemá.

Koľko stojí fotovoltikou ušetrená jedna tona emisií CO2? Jednoducho položená otázka, na ktorú nie je jednoduchá a jediná odpoveď. V tomto texte sa obhliadneme do minulosti, na fotovoltiku, ktorá už dnes elektrinu dodáva.

Daňové nápady lietajú z Ministerstva financií s kadenciou leteckého kanónu. Čerstvou dávkou je nápad zdaniť ruskú ropu tečúcu do Slovnaftu špeciálnou daňou.

Odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív by bolo nepochybne najtvrdšou ekonomickou sankciou, ktorú by mohla EÚ vo vzťahu k Rusku prijať. Zároveň by to však bola sankcia, ktorá by výrazne zabolela aj v EÚ. A zabolela by najviac ťahúňa európskej ekonomiky Nemecko.

Vlády budú v najbližších týždňoch a mesiacoch čeliť dileme. Na jednej strane dramaticky rastú ceny energií. Rok 2021 bol len slabou rozcvičkou. No zároveň je tento rast cien príjemnou správou pre spoločnosti, ktoré buď majú nízke prevádzkové náklady (jadro, OZE), alebo si dlhodobými kontraktmi dopredu zabezpečili rozumnú cenu vstupov.

Novoročný darček Európskej komisie, v podobe zaradenia jadra a zemného plynu medzi udržateľné zdroje energie, vyvolal zároveň oslavy, veľký nárek, ale aj sklamanie. Celý príbeh taxonómie je však ukážkou toho, že v EÚ sa energetická politika nerobí analyticky ale najmä ideologicky.

Pred nejakým časom sme reagovali na blog Greenpeace Slovensko o obnoviteľných zdrojoch, v ktorom sa nám tak trocha nepozdávala ich formulácia, že tieto zdroje sú „zadarmo“. Po pár dňoch sa objavila ich protireakcia. Poďme teda v tejto blogovej diskusii pokračovať.

Politici a ich výkonné ramená na ministerstvách majú takmer nulovú motiváciu správať sa ekonomicky efektívne. Súťaž o výdavky s najnižšou hodnotou za peniaze by mala pravdepodobne niekoľko líg. Ak sa však bavíme o absolútnej hodnote neefektívne vynaložených peňazí nás všetkých, mám svojho favorita s dobrým kurzom.

Za posledný rok vzrástla cena povolenky radikálne - o takmer 100 %. To sa, pochopiteľne, dotýka všetkých producentov priamych emisií CO2, ktorí povolenky musia nakupovať. Málo sa však hovorí o skutočnosti, že podobným tempom rastie aj cena elektriny – do ktorej sa premietajú náklady na povolenky. Vďaka prepojeným trhom s elektrinou sa to týka aj Slovenska, a to bez ohľadu na vysoký podiel produkcie bezemisnej elektriny v jadrových a vodných elektrárňach.