Ako ďalej s koronavírusom?

Juraj Karpiš sa pre rádio Slovensko vyjadril k otváraniu ekonomiky. 14. 04. 2020.

Juraj Karpiš: „Pripravení dokonale nebudeme nikdy, ale podľa mňa je určite čas zvažovať nad postupným otváraním tej ekonomiky. Naozaj, aj ja som pozitívne prekvapený. Ja keď som tú situáciu sledoval vo februári v tom Taliansku, tak som mal obavy, že pôjdeme skôr tou cestou, ale naozaj vzhľadom na to, že sa tu spravili niektoré opatrenia, ktoré mali exponenciálny dopad na šírenie tej nákazy, sa tu tie výsledky, ako doteraz, ich hodnotím pozitívne. Samozrejme súhlasím s tým, že my nemôžme to, že dnes máme pozitívne čísla automaticky interpretovať tak, že máme hotovo a že môžeme žiť život ďalej, ako keby sa nič neudialo, ale v súčasnosti podľa mňa tá miera pozitívnych medzi tým celkovým počtom testovaných, je relatívne nízka, je neporovnateľná s tými najúspešnejšími krajinami, ako je napríklad Južná Kórea, kde sa podarilo viac-menej stabilizovať tú situáciu a ten prírastok tých nových pozitívnych je tam relatívne nízky vzhľadom na veľkosť tej spoločnosti a v tej Južnej Kórei to by som vyzdvihol, že tam fungujú plus-mínus relatívne normálne. Samozrejme nemôžu sa tam podnikať nejaké hromadné podujatia, alebo niečo podobné, ale tie firmy tam fungujú celkom normálnym spôsobom, ľudia tam chodia do obchodov, fungujú tam reštaurácie, tam nedošlo k nejakému úplnému zavretiu tých miest, ale treba tu zdôrazniť...“

Matej Baránek: „Je toto možné aj u nás na Slovensku? Povedzme v priebehu niekoľkých týždňov začať otvárať reštaurácie pri tých číslach, aké máme, ak by sme ich dokázali udržať? Premiér Igor Matovič pred niekoľkými minútami povedal, že v pondelok by chceli, by chcela vláda zverejniť zoznam teda že ktoré prevádzky, ktoré obchody by sa mohli otvoriť. Teda kde nájsť ten balans medzi tým, ako rozšírenú máme v súčasnosti na Slovensku nákazu a tým, ako ďaleko môžeme ísť, čo sa týka uvoľňovania tých opatrení?“

Juraj Karpiš: „Tu musím zdôrazniť, že ja som ekonóm, takže ja sa môžem vyjadrovať k tým ekonomickým otázkam a samozrejme ten postup toho otvárania a hľadanie tých najrizikovejších miest a to, na čo si treba dať najviac pozor nie je môj odbor a do toho by som nechcel rozprávať, ja len chcem zdôrazniť, že to zatvorenie má svoje náklady a má svoje náklady aj v životoch ľudí, lebo ak to nebude ten ekonomický život fungovať tak, ako má, tak my nebudeme mať napríklad dostatok zdrojov na liečenie iných diagnóz. To zdravotníctvo je už teraz podfinancované, čiže treba si uvedomiť, že to nie je zadarmo, to bojovanie s tým vírusom a treba teda zvažovať aj tie náklady a teraz treba samozrejme mať nachystanú tú infraštruktúru a teraz jedno už bolo spomenuté. Treba plošne testovať, tých testov je stále málo. Treba mať k dispozícii tie testy aj na nejaké náhodné testovanie, aby sme zachytili prípadné tie nové klastre, alebo nové šírenie tej nákazy. Treba poctivo dohľadávať a to je momentálne najslabšie miesto, dohľadávať tie rizikové osoby a tie kontakty, ktoré môžu byť pozitívne, no a samozrejme s touto infraštruktúrou budeme musieť žiť, ja teraz neviem, či sú to mesiace, alebo možno roky. A ešte to by som zdôraznil, že extrémne dôležité sú tie rúška. Podľa mňa to bolo jedno z dôležitých opatrení, ktoré pomohlo zastaviť nejaké rýchlejšie šírenie toho vírusu. Ešte jednu vec by som zdôraznil...“

Matej Baránek: „Nech sa páči.“

Juraj Karpiš: „...že dôležité je aj nejaká predikovateľnosť správania sa vlády a týchto orgánov, keďže podľa mňa tá ekonomika potrebuje vedieť dopredu nejaké opatrenia. Nemôže sa rozhodovať na základe nejakých rozhodnutí, ktoré neviem dobre predikovať, čiže ja by som uvítal nejaké zadefinovanie nejakých cieľov v nejakých konkrétnych číslach a teraz ja ich tu nechcem spomínať, lebo opäť to nie je môj obor, ale aspoň aby bolo nejak predikovateľné pre podnikateľov a ekonomiku, aby vedeli na základe čoho sa teda budú sprísňovať, alebo po prípade uvoľňovať tie opatrenia a otvárať ekonomika.“

Matej Baránek: „Pán Mesík, premiér pred niekoľkými minútami hovoril, teda že by mohlo dôjsť od začiatku budúceho týždňa k akémusi miernemu uvoľneniu, ale hovoril o viacerých otáznikoch. Jedným otáznikom sú povedzme rómske osady, druhým otáznikom sú navrátilci zo zahraničia, teda nevieme stále, že koľko týchto ľudí bude pozitívne testovaných a tretím otáznikom napríklad môžu byť aj ľudia, ktorí sa nezodpovedne správajú podľa premiéra. Vy to ako hodnotíte? Môžu byť tie rómske osady naozaj takým sudom so strelným prachom, že nám to tu môže vybuchnúť, takpovediac pod nosom?“

Matej Baránek: „Pán Karpiš, je toto problém aj v súvislosti možno s tou diskutovanou otázkou určitého spomalenia, ktorú začal hovoriť premiér, alebo diskutovať premiér Igor Matovič. On to nazval blackoutom, ale potom to korigoval na určité spomalenie ekonomiky, aby sme ten vírus, alebo šírenie toho vírusu zastavili úplne na minimum. Povedzme také prísne opatrenia by tu mohli byť u nás tri-štyri týždne. pomohlo by nám to aj v tom dôsledku, čo hovoril pán Mesík, že v podstate my by sme to možno dostali pod kontrolu, ale ostatná Európa by naďalej výrazne s tým bojovala? S tým koronavírusom?“

Juraj Karpiš: „Ja tomuto opatreniu príliš nerozumiem, lebo tam ono nemá doriešenú tú postupnosť po tom, ako by sme sa opäť otvorili a niekto by sem tú nákazu doniesol, tak by sme boli na začiatku a by sme mali rovnaký problém. Podľa mňa je to vzdanie trošku sa zodpovednosti za menežovanie šírenia tej nákazy a teraz tá zodpovednosť spočíva v tom práve, že dôsledne testujeme, dohľadávame tie rizikové osoby a reagujeme v reálnom čase na vzniknutú situáciu. To znamená, že máme infraštruktúru, ktorá vie pracovať s týmto problémom. A z hľadiska toho ekonomického, ja by som nesúhlasil. Ja som, ja patrím určite medzi skôr tých pesimistickejších. Podľa mňa ten šok pre ekonomiku bude obrovský a vidíme to už na Spojených štátoch amerických, ktoré sú flexibilnejšie a okamžite vedia prepustiť tých ľudí, ktorí nemajú prácu. U nás by som čakal rovnakú nezamestnanosť, akurát to bude trvať dlhšie, lebo ten náš systém tých nezamestnaných bude púšťať po mesiacoch von, ale tá zlá ekonomická situácia je naopak argument, prečo najskoršie otvorenie. A to práve preto, že to HDP, ktoré tvorili tie veľké firmy, bude radikálne nižšie v tomto roku, preto musíme umožniť tým ľuďom riešiť si tú svoju zlú ekonomickú situáciu vlastným spôsobom a v domácej ekonomike. To znamená, že domáce produkovať a domáce dopytovať. A to sa nebude dať urobiť bez toho, že my pustíme ľudí z domovov a umožníme im legálne podnikať a legálne vytvárať ten produkt. Teraz ja nie som naivný, mne je úplne jasné, že tie automobilky nebudú vyrábať to, čo vyrábali pred krízou. Treba povedať, že oni mali problémy už pred tou samotnou krízou. Avšak riešením tej zlej ekonomickej situácie je väčšia flexibilita toho ekonomického prostredia a teraz treba im rozviazať, tým ľuďom čo najviac ruky, nech to môžu riešiť svojim spôsobom a hľadať nové možnosti, nové postupy produkcie, ktoré budú čiastočne suplovať to, čo stratíme na tých medzinárodných trhoch.“

Matej Baránek: „Pán Karpiš, vy sa ako pozeráte teda na tie okolité krajiny, na tých našich najbližších susedov, Česko, Rakúsko, Poliaci chcú uvoľňovať tieto opatrenia, z ktorých by sme si možno my mali brať príklad, alebo že či vôbec by sme si mali brať príklad?“

Juraj Karpiš: „Ja by som zdôraznil potrebu nie plošných, ale lokálnych a kontextuálnych opatrení. Že my nemôžeme rozmýšľať nad Slovenskom ako jedným celkom, je rozdiel Bratislava a vidiecke obyvateľstvo, tie opatrenia sa líšia. Zároveň uvoľňovať je taký ako všeobecný pojem, ale treba sa zamyslieť nad tým, že niektoré činnosti sú rizikovejšie, niektoré menej rizikové a zároveň aj vidím akože obrovskú ... už len to, ako sa dnes k sebe správame, nosíme rúška a dodržiavame nejaké základné pravidlá, podľa mňa zamedzuje z veľkej časti šíreniu, alebo znižuje to šírenie toho vírusu, čiže ono to ťažko nejak plošne takýmto spôsobom hodnotiť. Čo keď sa pýtate na susedov, z Českej republiky, tam sa mi páči ten prístup, teda zatiaľ len snaha, ani im sa to nejak príliš nedarí, ale nejakú smart karanténu. To znamená, že rozlišovať, alebo teda do karantény dávať nejaké vyčlenené skupiny obyvateľstva, na základe nejakých predvolených kritérií. Napríklad došlo tam k ... nejakú, nejaké jedno mesto a jednu dedinu, že nefreedli celú krajinu, pretože sa tam objavil nejaký klaster. Ale potom mne ako najlepší príklad stále príde tá Južná Kórea a spôsob, akým to zvládli a teraz naozaj tam plošne a agresívne testujú a mali tam ... ten profil dohľadávania tých rizikových osôb. Tým, že robili štrukturované rozhovory s tými, kto boli pozitívne testovaní. Tie rozhovory mali niekedy štyri hodiny a urobili tam dvestotisíc rozhovorov za pár týždňov, čiže toto je tá cesta. S tým ale, že tá ekonomika tam funguje relatívne normálne, by som povedal, že je to tam v úvodzovkách relatívne otvorené a podľa mňa o takéto niečo by sme sa mali snažiť. Ale opäť hovorím, to je opatrenie po opatrení. Tuto sa nedá hovoriť, že plošne otvoriť, alebo zatvoriť a vzhľadom na to, ako málo vieme stále o tom ochorení, o spôsoboch jeho šírenia, že sú protichodné rôzne informácie, tak by sme mali byť ochotní neustále, každý deň prehodnocovať ten náš postup a nedávať si nejaké ciele, že teda za mesiac budeme mať otvorené toto, alebo toto.“

Matej Baránek: „Čiže byť pripravení, že sa jednoducho môže, môžu znova vrátiť prísnejšie opatrenia.“

Juraj Karpiš: „Presne tak. A práve preto by som presadzoval nejaké objektívne šírenia tej nákazy. Napríklad mne sa páči podiel testovaných na všetkých testoch, lebo ten zohľadní aj to, ako veľa sa testuje. Lebo čím menej testujete, tým viac nakazených by ste mali nachádzať, keď testujete tie problematické...“

Celú reportáž si môžete vypočuť tu.